Vysokí vládni predstavitelia z 24 krajín sveta sa zišli do Antarktídy, aby tam od včerajška počas troch dní po prvý raz priamo na mieste rokovali o ochrane šiesteho kontinentu. Na "zamrznutý" svetadiel sa zišli signatári Zmluvy o Antarktíde, ktorá bola podpísaná pred 40 rokmi a zakotvuje mierové a ohľaduplné využívanie kontinentu. Väčšina účastníkov sa zhoduje v tom, že sú rozhodnutí strážiť bohatstvo svetadielu. "Je to veľká príležitosť diskutovať o skutočných problémoch, ktorým bude Antarktída čeliť v budúcnosti," vyjadril sa austrálsky minister ekológie Robert Hill. Námestník novozélandského ministra zahraničných vecí Simon Upton vystríhal pred zničením kontinentu, lebo podľa neho sa tamojší ekologický systém ocitá v nebezpečenstve. Ako príklady uviedol zakázaný lov rýb a rastúce znečisťovanie životného prostredia. Účastníci konferencie sa v nedeľu zhromaždili v novozélandskom meste Christchurch, kde dostali výbavu do tvrdého mrazivého počasia na šiestom kontinente. K tomu patrí aj veľmi teplé oblečenie napriek tomu, že v Antarktíde v súčasnosti panuje astronomické leto a polárny deň. Nový Zéland, ktorý konferenciu usporiadal, bol východiskom osemhodinového letu zástupcov vlád vojenským lietadlom C130 Hercules do Antarktídy.
Zmluva z roku 1959, ktorá je otvorená všetkým členom OSN, zakazuje vojenské využívanie kontinentu, ako aj jadrové skúšky. Povolené je vedecké bádanie a zriaďovanie výskumných staníc. Dodatočný protokol z roku 1998 uprednosňuje ochranu životného prostredia pred priemyselným využívaním. Najmenej na 50 rokov je zakázaná napríklad komerčná ťažba ropy a ďalších surovín. Hlavnými dejiskami konferencie sú novozélandská Scottova základňa a americká základňa McMurdo. Obidve strediská sú situované na Rossovom ostrove pri obrom antarktickom Rossovom pobrežnom ľade. Ako výsledok vôbec prvých politických rozhovorov na kontinente sa očakáva vyhlásenie, ktoré odporúča ďalšie kroky na jeho ochranu.
Pre klímu našej planéty sa veľký význam prikladá tomuto svetadielu o rozlohe 14 miliónov metrov štvorcových, ktorý je pokrytý až na 98 percent silným ľadovým príkrovom. Vedci už dlho varujú pred tým, že pri globálnom otepľovaní by mohlo dôjsť aj k topeniu v Antarktíde a nežiaducemu zvyšovaniu hladiny morí.
(ČTK)