V pondelok náhle zomrel v Bratislave vo veku nedožitých 52 rokov Augustín (Gusto) Dobrovodský, neprehliadnuteľná postava najmä bratislavskej neoficiálnej kultúrnej scény, no predovšetkým človek dobrého srdca, čistého charakteru a bezbrehej invencie, prejavujúcej sa v stovkách originálnych, často bizarných nápadov, ktorými permanentne zahŕňal svoje okolie. Aj ten zlomok z nich, ktorý sa dal zrealizovať, zostal nezabudnuteľný, od množstva happeningov cez džezové karnebály až po ochranárske aktivity. Tých spomienok zostalo nekonečne veľa, napriek tomu vari prozreteľnosť sama dohnala pred pol druha rokom jeho priateľa, pražského básnika a filmového recenzenta Andreja Stankoviča k zostaveniu knižky Gustových básní či piesňových textov, čiastočne známych z jeho neopakovateľných hudobných a speváckych produkcií, či sporadicky uverejňovaných v samizdate a neskôr v niektorých periodikách. "Radšej vliezť s tebou / do vane / ako sám okupovať truhlu / viem, viac sa to nestane / i ak pozerám / trochu z iného uhlu / aj keby ten púder v popolnici / nestačil na toto divadlo / Godot si počká / a kráľ Ubu / dotiahne oponu / zadarmo," pripomíname si námatkom. Smútok je smiešok sa volá tá knižka. Pravda, on bol básnikom asi odjakživa, aj keby nenapísal ani verš. "Básnik je ten, kto ponúka činel hromu," potvrdzuje to A. Stankovič, spomínajúc na príhodu v kysuckých horách, keď Gusto počas búrky priviazal činel k najvyššej vetve buku.
Smútok je smiešok, a my môžeme dumať, ako to naozaj je.
Posledná rozlúčka bude 1. 2. 1999 o 15.30 h v bratislavskom Krematóriu. (ba)
