Vyznať sa v skratkách názvov svetových organizácií jednotlivých športov nie je ľahké ani pre športovo rozhľadených. Aj im sa stane, že napríklad pri skratkách FISA, FINA, FILA, FIBA, FIH, FIDE či FITT zaváhajú, kým utrafia príslušný šport. Ale keď aj obyčajný našinec vidí či počuje FIS, nepotrebuje ovládať francúzštinu, lebo hneď je načistom, že je to slovko lyžiarske. On totiž iste bol aspoň raz v živote na Štrbskom Plese ako jeden zo státisícov návštevníkov športového areálu v Mlynskej doline a, samozrejme, aj hotela FIS za tridsať rokov jeho existencie.
Taká je skutočnosť. Naši ľudia poznajú tie tri písmená aj hlásky, hoci nemusia vedieť, že sú skratkou francúzskeho názvu Fédération Internationale de Ski - Medzinárodnej lyžiarskej federácie. Zaujímavá je však aj minulosť vzťahu Slovenska k tejto ustanovizni, ktorá oslavuje 2. februára 75. výročie svojho vzniku. Na ustanovujúcom zasadaní zástupcov lyžiarskych organizácií zo 16 krajín v Chamonix sa totiž v prvých februárových dňoch roku 1924 zúčastnil aj MUDr. Michal Guhr, rodák z Veľkého Slavkova, predstaviteľ nemeckého Hlavného zväzu spolkov pre zimné športy (HDW). Vďaka jeho prítomnosti stal sa členom FIS popri československom zväze aj HDW. Pre známeho lekára a lyžiarskeho nadšenca v Tatranskej Polianke bol to veľký úspech, lebo ako predseda spišského Karpathenvereinu, patriaceho do HDW, mal oprávnenie usporadúvať vo Vysokých Tatrách aj medzinárodné preteky.
Keď kongres FIS pridelil Zväzu lyžiarov RČS usporiadanie Pretekov FIS 1935 a zväz určil za ich dejisko Vysoké Tatry, prvý raz sme u nás privítali predsedu svetovej federácie, nórskeho majora N. R. Oestgaarda. O 35 rokov neskôr otváral na Štrbskom Plese majstrovstvá sveta pod zástavou FIS jej predseda Marc Hodler a neskôr ešte párkrát poctil naše horstvo a lyžiarskych funkcionárov oficiálnou prítomnosťou. Nemenšiu priazeň nám prejavil generálny sekretár FIS Gian-Franco Kasper, terajší predseda FIS. Pri letmom návrate k niekdajším kontaktom s federáciou patrí sa spomenúť aj historický fakt, že v januári 1940 prijala FIS za člena Lyžiarsky zbor KSTL, čím umožnila reprezentantom Slovenska účasť na Týždni zimných športov v Garmisch-Partenkirchene a v roku 1941 na MS v Cortine d`Ampezzo. (Po vojne boli majstrovstvá zrušené.)
Dnes je jubilantka jednou z najväčších športových inštitúcií na svete. Sídli vo švajčiarskom Oberhofene, odkiaľ usmerňuje život a rozvoj lyžiarstva presne v sto členských krajinách na všetkých svetadieloch. Jej predsedníctvo, zvolené na obdobie do roku 2000, pozostáva z predsedu, štyroch podpredsedov a dvanástich členov. Celých dvadsať rokov patril medzi členov predsedníctva náš popredný lyžiarsky funkcionár Ján Mráz. Iste sa vo výkone svojej funkcie osvedčil, keď ho v roku 1990 vyznamenali udelením čestného členstva.
FIS bezpochyby prevyšuje ostatné svetové športové organizácie, predovšetkým mnohotvárnosťou športového prejavu na lyžiach. Charakterizuje ju päť špecifických skupín: severské disciplíny, alpské disciplíny, akrobatické lyžovanie, snowboarding a lyžovanie na tráve. O ich životaschopnosť a kvalitatívny vzostup sa stará obrovský technický aparát, dvadsať odborných komisií a tridsať subkomisií s tímami expertov ovládajúcich všetko, čo je nevyhnutné na organizovanú činnosť najvyššej náročnosti. V jednotlivých komisiách pôsobia aj Slováci: Peter Kostík, športový riaditeľ Slovenského lyžiarskeho zväzu, niekdajšia výborná bežkyňa Anna Pasiarová, najúspešnejšia zjazdárka Jana Gantnerová, skúsení tatranskí organizátori Ladislav Havran a Peter Chudý, predseda úseku alpských disciplín SLZ Juraj Sinay, predseda úseku lyžovania na tráve SLZ Ladislav Šandor, akrobatka na lyžiach Zuzana Smierčáková, znalkyňa pravidiel Jana Palovičová a Vincent Kekeli.
Bilancia organizačnej produktivity federácie za trištvrte storočia sa najvýraznejšie zračí v množstve vrcholných podujatí vo všetkých formách lyžiarskeho umenia. Od svojho založenia v Chamonix 1924 po Nagano 1998 eviduje FIS 46 MS v severských disciplínach a počínajúc rokom 1931 vo švajčiarskom Mürrene 41 MS v alpských disciplínach. V Planici mali v roku 1972 premiéru MS v letoch a vlani sa v Oberstdorfe odohrali 15. raz. Akrobati na lyžiach sa v rokoch 1986 - 1997 šesťkrát pretekali o tituly majstrov sveta a od Calgary po Nagano štyri razy o olympijské medaily. Demonštrátori najmladšieho lyžiarskeho kumštu - snowboardingu - mali v posledných troch rokov troje majstrovstvá sveta.
Do úvahy 75-ročnej aktivity patria, samozrejme, aj MS juniorov. V severských disciplínach ich bolo dosiaľ 31, v alpských 26. Dvojo z nich pridelila FIS Jasnej pod Chopkom. Tam v roku 1974 úspešne vyštartoval na svoju jedinečnú dráhu Švéd Ingemar Stenmark a v roku 1985 ho nasledovala Rakúšanka Anita Wachterová. Juniorskí akrobati súťažili o svetové tituly deväťkrát a snowboardisti dva razy.
Od sezóny 1966/67 patrí každá zima predovšetkým účastníkom Svetového pohára v boji na strmých svahoch. Postupne k nim pribudli bežci, skokani a letci i kombinátori. FIS všetkých posiela usporiadateľom so želaním, aby ich využili na zvýšenie záujmu o vzrušujúce divadlo na snehu. Aj vo februári a marci ponúka FIS príťažlivý program: Popri 16 pretekoch Svetového pohára pätoro majstrovstiev sveta: v alpských disciplínach v americkom Vaile a pre juniorov vo francúzskom Pra-Loupe, v severských disciplínach v rakúskom Ramsau a pre juniorov u susedov v Saalfeldene, napokon v akrobatickom lyžovaní v Meiringen-Haslibergu vo Švajčiarsku. Nuž a v septembri budú v rakúskom Gaale bojovať o tituly majstrov sveta vyznávači lyžovania na tráve.
A len čo sa letopočet zaokrúhli na 2000, budeme my usporiadateľmi MS juniorov v severských disciplínach na Štrbskom Plese. FIS je naozaj naša dobrá známa.
ŠTEFAN MAŠLONKA
(Autor je stálym
spolupracovníkom SME)
