ďakujeme". Tréner Vladimír Šťastný: "Ďakujem súperovi, ďakujem svojim. Som na nich hrdý, vytvorili perfektnú partiu, počas celej univerziády v nej nevznikol ani jeden konflikt, v kútiku duše som veril, že získame zlato, sám by som sa uspokojil so striebrom, ale chlapcom by som dožičil zlato. Boli k nemu veľmi blízko, súper bol šťastnejší a o kúsok aj lepší. Päticu na trestné strieľania sme mali vytipovanú už pred zápasom. Kolega Ivan Frühwald upresnil len poradie. V prípade indispozície boli ešte v hre Macoszek, Ozorák a Jacko. Bol to vydarený turnaj, ktorý znovu potvrdil, že slovenský hokej je životaschopný. Keby som začal postupnosťou, že po bronze dvadsiatky na MS v Kanade a našom striebre na univerziáde by mohlo prísť zlato. Bolo by to krásne, ale žiadne čiastkové úspechy zásadne nevyriešia hlboké problémy v našom hokeji. Mám na mysli stabilizáciu najvyššej súťaže, prehľadné legislatívne normy a najmä mládežnícky hokej. Aby sme si dokázali podržať mladých hráčov doma dlhšie." Kapitán Michal Longauer si od sklamania dlho nerozošnuroval ani korčule. "Trikrát sme viedli, čo je dôkaz, že sme boli lepší v hre päť na päť. Bol to náš najlepší zápas na univerziáde. V situácii, že posledným pokusom v trestných strieľaniach som mal na hokejke osud našich medailí, som sa ešte neocitol. V najťažšej keď išlo na našom tréningovom turnaji pred Vianocami o dvadsať korún... Nie, úroveň zápasov na univerziáde zväčša nedosahuje extraligovú kvalitu. V kluboch je prepracovanejšia súčinnosť." Za najlepšieho hráča v slovenskom tíme bol po stretnutí vyhlásený Michal Šťastný, syn trénera Vladimíra, absolvent trénerského smeru na Fakulte telesnej výchovy a športu UK Bratislava: "Dá sa povedať, že viacerým spoluhráčom zápas vyšiel, ale všetko to padá konečným nepriaznivým výsledkom. Polovica mužstva však mala včera horúčky, ja som mal 37,8. Dostal som injekciu. Bolo to z chrípkového počasia a silných mrazov. Pred mojím gólom som sa pozeral, komu nahrať, nebolo komu, tak som vystrelil. Ak by niekto vravel, že počas turnaja nám rozhodcovia pomáhali, tak vo finále nás "zarezal". Neboli to také jasné fauly, aby nám tesne pred koncom vylúčil dvoch hráčov. Teraz už viem, že trestné strieľanie som mal riešiť ináč, ale už je neskoro. Je to vec psychiky, sebavedomia. Otec, tréner, nám po zápase poďakoval a tlmočil priazeň divákov i funkcionárov. Povedal, že sme boli hokejovejší a mali sme dušu."
Okolo univerziádneho výboru Ukrajiny sa trúsili v zákulisí úškrnky pri pohľade na súpisku, všetkých 21 vysokoškolákov hráva v Sokole Kyjev. Tréner Aleksandr Seukand je zároveň asistentom trénera ukrajinskej reprezentácie, ktorá je čerstvým účastníkom A-kategórie MS i dvadsiatky. V role asistenta trénera V. Fadejeva pôsobil A. Seukand aj na MS C-kategórie 1994 v Poprade a Spišskej Novej Vsi, kde potrápil vtedajšiu Šuplerovu reprezentáciu, ktorá musela doťahovať z 0:2 na konečných 2:2. "V našom klube sú sústredení najlepší hráči z celej Ukrajiny, lebo má vytvorené najkvalitnejšie podmienky. Sme majstrom i víťazom pohára Východoeurópskej ligy, kde hrá desať klubov z Ukrajiny, Bieloruska, Litvy a Lotyšska. V minulosti sem boli začlenené aj tímy Poľska. Momentálne sme tiež na čele súťaže. Na univerziádnom turnaji bola zohratosť našou výhodou. Videl som slovenské mužstvo na tréningu a hneď mi bolo jasné, aký má potenciál."
VOJTECH JURKOVIČ
