19. svetová zimná univerziáda na slovenských kopcoch a ľadoch skutočne skončila výborne. Športovo i organizačne, ako to do omrzenia zdôrazňuje naša funkcionárska generalita. Našinca to naozaj úprimne poteší. Diplomaticky by však bolo oveľa účinnejšie zvoliť inú dikciu (pán predseda organizačného výboru Ľ. Fogaš) a nechať chváliť hostí. Autoglorifikácia "vonia", ako keď gazdinka vnucuje hosťom, že jej koláče sú najlepšie na svete, dokonca v histórii. Tú historickú dimenziu "naj" na adresu Popradu-Tatier sformuloval sám prezident Medzinárodnej federácie univerzitného športu (FISU) Talian Primo Nebiolo. Jeho kolega z MOV, sám prezident J. A. Samaranch tak zvykol po každej olympiáde, upustil až na posledných OH v Atlante, kde by to prasklo ako bublina coca-coly. Fakt, že Nebiolo je šéfom FISU už 38 rokov a Samaranch je na čele MOV 19 rokov, zrejme nie je len výsledkom ich diagnostickej praxe, že tá posledná bola najlepšia. To dávno prekukli aj tie ženy, ktoré si to možno raz rady vypočuli…
Ale tá naša svetová univerziáda bola naozaj výborná. Slovensko získalo 18 medailí, biatlonistka Martina Schwarzbacherová sa s troma zlatými a jednou striebornou stala najúspešnejšou športovkyňou. Akreditoval sa na nej rekordný počet 930 akademických športovcov (643 mužov, 287 žien) zo 40 krajín, ktorí sa vďaka prvej univerziádnej dedine v histórii mohli bezprostredne spoznávať. Militantný rodný list Vojenskej akadémie (športovcov na ZOH 1980 v americkom Lake Placide ubytovali v budúcej väznici) v Liptovskom Mikuláši nebol prekážkou, aby v jeho areáli zakrátko zavládlo akademické fluidum. Súčasná generácia študentov je už, našťastie, oslobodená od bipolárnych a iných predsudkov a na 19. SZU sa po dobrom jedle dosýta vybláznila v diskotelocvični na Karaoke. Aj športovo-technická stránka 52 disciplín prebehela bez zádrhov. Ale prečo by nemala? Pre Osrblie bola 19. SZU hračka, veď tamojšie biatlonové trate zvládli v nedávnej minulosti svetový šampionát, Svetový pohár. Na Štrbskom Plese boli MS už v roku 1970, na bežeckých tratiach i skokanských mostíkoch sa rozdeľovali body do Svetového pohára, podobne v Jasnej, zimné štadióny v Spišskej i v Poprade preverili exponované MS C kategórie seniorov v roku 1994. Báli sa organizátori niečoho, keď omdlievali dojatím, že to vyšlo. Prekvapilo ich to? Uchádzať sa o usporiadateľské právo je predsa aj záväzok, že to záujemca zvládne. Nebezpečenstvo oslepenia efektom "svetová" treba korigovať trendom a definíciou univerzitného športu, ktorý sa logicky vzďaluje od špičkovej sféry. Nezlučiteľnosť seriózneho štúdia a úspechu vo vrcholovom športovom "showbiznise" je nezvratná, akokoľvek to potomkov antickej filozofie kalokagatie bolí. Českých hokejových študentov ich zamestnávatelia na svetový univerziádny vrchol jednoducho neuvoľnili, extraligové body sú pre ich kluby drahšie ako medaily SZU.
19. SZU bola pre športovcov príjemný trip sledovaný hŕstkou domácich novinárov, dávno zvyknutých na ignorovanie ich práva na holé miesto na tribúne. V záverečnej laserovej show sa nad hlavou P. Nebiola na popradskom štadióne veľavýznamne vznášali symboly kandidatúry Popradu-Tatier 2006. Ak niekto dostane nápad chápať vydarenú 19. SZU ako generálku na olympiádu, trpí ilúziami, ako keď si horolezec cvakne vrcholovú snímku na Evereste z lega. VOJTECH JURKOVIČ
