Ale predaj školských dvorov súkromníkom je aj v prípade HZDS pád o tri poschodia nižšie pod morálny suterén. Počas uplynulých rokov sa stalo bežným javom hovoriť o rozkrádaní miliónov, neskôr miliárd. Dnes čitateľom asi už vôbec nepohne, keď uvidí v novinách článok, v ktorom sa píše, že z veľkého štátneho podniku odišli tri miliardy do súkromných vreciek. Informácií o podobných aférach bolo toľko, že morálne bahno sa stalo samozrejmou súčasťou života. Bývalý vicepremiér S. Kozlík vlani tvrdil, že počas Mečiarovej vlády sa na Slovensku pripravili projekty, na "ktoré budú budúce generácie spomínať". S. Kozlík mal výnimočne pravdu. Na projekty z čias vlády, v ktorej pôsobil, sa zabudnúť nedá. Nedávno sa na knižnom trhu objavila Kronika Slovenska od najstarších čias do konca 19. storočia. V nej sa napríklad píše, že 19. júna 1870 revúcki gymnazisti usporiadali študentský majáles, ktorého zlatým klincom bolo masové cvičenie s hudobným programom. Ak budú na konci ďalšieho tisícročia pokračovatelia súčasných historikov tak dokonale zachytávať každý detail, určite im neujde fakt, že krajský úrad, v ktorého vedení boli ľudia z HZDS, predal v roku 1997 školské dvory a odvtedy nemali kde študenti usporadúvať letné koncerty. Na tieto projekty z dieľne HZDS by budúce generácie zabudnúť nemali. Mimochodom, na niektorých predvolebných billboardoch HZDS sa objavovali slogany ako "Krajina tvojho srdca" či "Slovensko do toho". RICHARD FILIPKO