Presne dva týždne zostávajú do utorka 16. februára, keď bude Estrádna hala bratislavského PKO svedkom hudobnej šou nemeckej skupiny s fínskymi koreňmi Scooter, už piaty rok považovanej za jedného z hlavných predstaviteľov európskej tanečnej scény. Za ten čas predala okolo šesť miliónov nosičov a za sebou má päť dlhohrajúcich albumov. Ten najnovší s názvom No Time to Chill, z ktorého prerazili hity How Much Is the Fish, We Are the Greatest, I Was Made for Lovin‘ You a naposledy Call Me Maňana, už aj na Slovensku dosiahol štatút zlatej platne a zástupcovia vydavateľstva Warner Music im ju pred koncertom v Bratislave majú odovzdať. Vystúpenie sa začne o 19.30 h a vstupenky v cene 390 Sk ponúkajú pobočky cestovnej kancelárie Satur, predajňa Dr. Horák i predpredaj PKO. Koncert je súčasťou série samostatných vystúpení, ktoré budú pokračovať 17. februára o 20.00 h v Boby centre v Brne a 22. februára o 20.00 h v Továrnej hale na Křižíkovej 38 v Prahe-Karlíne. Skupinu Scooter v súčasnosti tvorí trojica H. P. Baxxter (32), Rick J. Jordan (30) a Axel Coon (23). Benjamína kapely objavil jej manažér pri návšteve hamburského klubu, kde Coon pôsobil ako diskdžokej. Spočiatku mu navrhol miesto štúdiového technika. Keď sa Jordan pred jedným z koncertov zranil a Coon za neho bez problémov zaskočil, otvoril si doširoka dvere do skupiny. Po vlaňajšom odchode Ferrisa Buellera, ktorý sa rozhodol vydať na sólovú dráhu, už žiadnu náhradu hľadať nemuseli - mali ju v štúdiu. "Odštartovali sme novú kapitolu našej histórie," povedal vtedy optimisticky naladený Baxxter. "Zbavili sme sa starých a neproduktívnych návykov a vzali sme si za svoje heslo, že v jednoduchosti je krása," dodal Jordan (alias Hendrik Stedler) v súvislosti s procesom nahrávania albumu No Time to Chill. Baxxter, vlastným menom Hans-Peter Geerdes, ešte pred pár rokmi pracoval v distribučnom oddelení gramofónovej firmy a o svojom "ukričanom" hlasovom prejave, ktorý ho preslávil, tvrdí: "Text našich piesní a význam slov nepovažujem za dôležitý. Hlavné je to, ako text dopĺňa tvrdý rytmus skladieb." Aj spolu s Jordanom boli kedysi členmi skupiny Celebrate the Nun, ktorá na hannoverskej scéne 80. rokov reagovala na trend novej vlny. Kapela toho veľa nedosiahla a keď sa rozpadla, dva roky o sebe nevedeli. Potom ich úplne náhodou zviedli dokopy ich profesie - Baxxter práve vtedy pracoval v gramofirme, Jordan mal vlastné štúdio - a projekt Scooter bol na svete.
Debutový singel Vallée de Larmes vyšiel v roku 1994 a ešte v auguste toho istého roka ho nasledoval hit Hyper Hyper, ktorého sa predalo viac ako 700 000 kópií a skupinu Scooter katapultoval na vrchol európskeho techno diania. Všetky single z prvého albumu …And the Beat Goes On (1995) sa stali zlatými: popri Hyper Hyper aj Move Your Ass!, Friends a Endless Summer. Ďalší album Our Happy Hardcore (1996) bol prvým hudobným nosičom v Nemecku vo formáte CD-ROM a spolu s fotografiami, videozáznamom a informáciami o skupine priniesol úspechy piesní Back in the U.K., Let Me Be Your Valentine, ale predovšetkým Rebel Yell, čo bola coververzia známej skladby z repertoáru speváka Billyho Idola. Z tretieho albumu Wicked! (1996), takisto obohateného o zložku CD-ROM, sa ujali hity I‘m Raving (pre zmenu, prerobená pieseň Walking in Memphis od Marca Cohna) a Break It Up. V apríli 1997 vydaný singel Fire už avizoval štvrtú kolekciu Age of Love, ktorej titulná nahrávka sa uplatnila v druhom pokračovaní filmovej série Terminátor. Iba štyri roky po debute si skupina Scooter vlani "dovolila" vydať dvojalbum The Singles 94/98 - Rough And Tough And Dangerous. Zmes dovtedy realizovaných nahrávok, zaznamenaných aj v priehršti remixov a živých koncertných verzií, dopĺňala iba jediná novinka No Fate. Pár mesiacov nato sa už na celosvetovom trhu objavil piaty radový komplet No Time to Chill. V rokoch 1995 až 1998 tak skupina Scooter vydala päť dlhohrajúcich štúdiových albumov, čo ju vynieslo na post momentálne najproduktívnejšej hudobnej formácie v Európe.
DALIBOR HLADÍK
