BRATISLAVA (SME - dd) - Národná banka Slovenska realizovala v minulom roku opatrnú menovú politiku zameranú na stabilizáciu kurzového prostredia. Až po zmene kurzového režimu sa menová politika začala mierne uvoľňovať, čo sa prejavilo tak v napĺňaní stanovených povinných minimálnych rezerv (PMR), ako aj v postupnom poklese úrokových sadzieb na peňažnom trhu. Napriek tomu, i vzhľadom na rastúci deficit štátneho rozpočtu ku koncu roka, sa počas tohto krátkeho obdobia výraznejšie neoživili úverové aktivity obchodných bánk. Uvádza sa to v menovom prehľade Národnej banky Slovenska.
Celkový objem domácich úverov vzrástol v minulom roku o 52,3 mld Sk na 520,1 mld Sk. Predstavuje to rast o 11,1 %. Jadrom tohto rastu však bol rast čistého úveru vlády. Ten zaznamenal v minulom roku rast o 32,9 mld Sk na 133,4 mld Sk. Napriek tomu úvery podnikom sa zvýšili len o 6,5 mld Sk a dosiahli 320,7 mld Sk. Predstavuje to nominálny rast o 2,07 %, teda oveľa menej, ako sú priemerné úroky. Z praktického pohľadu tak došlo v minulom roku k stavu, keď banky znižovali úverovanie podnikov a výrazne zvyšovali úverovanie štátu. K úverom podnikov je však do značnej miery potrebné pripočítať aj prírastok devízových úverov. Úvery v cudzej mene totiž čerpajú predovšetkým podnikateľské subjekty. V minulom roku sa zvýšili o 3,6 mld Sk na 39,3 mld Sk. Mierny rast zaznamenali aj úvery obyvateľstvu. Tie vzrástli o 6,1 mld Sk na 26,5 mld Sk. V percentuálnom vyjadrení ide však o enormný nárast, pretože dosahuje až 31,8 %.
Podľa NBS boli banky opatrnejšie pri poskytovaní úverov z dôvodu neistoty ďalšieho vývoja v budúcom roku v podmienkach floatingu a ohlasovaných úsporných opatrení vlády, ako aj z dôvodu zdrojových nárokov verejného sektora, ktorý obchodné banky preferovali.
Aj napriek zvýšenému náporu na zdroje má verejný sektor k dispozícii výrazne lacnejšie zdroje ako podnikateľský. Podľa údajov zverejnených NBS dosiahlo priemerné úročenie pri úveroch verejného sektora poskytnutých v novembri minulého roka 16,89 % p. a. Ide o najnižšie úročenie od januára tohto roka. Súkromný sektor si požičiaval v novembri minulého roka za priemernú sadzbu 22,1 % p. a. Decembrové údaje zatiaľ nie sú k dispozícii.
Pri otázke budúceho vývoja odborníci tvrdia, že aj naďalej má všetko v rukách vláda. Tá bola v uplynulých rokoch veľmi expanzívna, čo vyvolávalo enormný tlak na bankový sektor. Voľné peniaze nesmerovali ako úvery do podnikov, ale cez štátne dlhopisy sa nimi financovali rozsiahle deficity štátneho rozpočtu. Tlak vlády bolo cítiť aj na medzibankovom trhu. Štát odčerpával viac prostriedkov, akoby bolo pre trh akceptovateľné, a tak došlo k výraznému rastu úrokových sadzieb. Tento rast sa preniesol aj do úročenia komerčných úverov.
Analytici sa zhodujú, že ak sa štát dokáže v tomto roku uskromniť a udrží deficit rozpočtu na avizovanej úrovni 15 mld Sk, otvorí sa v porovnaní s minulým rokom rozsiahlejší priestor na úverovanie podnikov. Zároveň by tým vznikol aj priestor na všeobecný pokles úrokových sadzieb. Okrem toho vláda už viackrát nepriamo avizovala, že sa pokúsi presunúť časť svojho dlhu z domáceho trhu na zahraničný. "Ak sa vláde podarí zrealizovať všetky tieto kroky ešte v tomto roku, úverový trh by sa mohol začať postupne oživovať. Ak by to však nevyšlo a tlak štátu na finančný trh by pretrvával, veľa podnikov by nemuselo pretrvávanie obdobia vysokých úrokových sadzieb prežiť," povedal v tejto súvislosti analytik jednej zo zahraničných bánk.
