abohu, že ich tu máme) - ktorí sa v špičkách sezóny vyroja na slovenské svahy a na vlastnej koži odskúšavajú priepustnosť turniketov pri vlekoch a lanovkách. Kým sa tam za 20-30 minút pretlačia hrdlom lievika, neraz sa stihnú povadiť s "prístojacimi", majú dostúpané lyže, WC často radšej ani nehľadajú (márna sláva) a na rad v bufete si už zvykli našetriť aj 30 minút, aby si potom zmrznutí pri okienku vybrali zo sortimentu takého úzkeho, že užší majú už vari len v Hornej Dolnej. Koľkí lyžiari si už povzdychli, keď sa za 400-korunovú permanentku stihli na Štrbskom Plese spustiť tak tri-štyrikrát za víkendové poobedie, keď zistili, že v takom známom stredisku, ako sú Jamy v Tatranskej Lomnici, je k dispozícii iba jediný bufet, keď sa im donieslo, že naozajstné skibusy, inde bežná doprava medzi blízko ležiacimi strediskami, u nás nejestvujú… Možno sa čudovať, že čoraz viac našincov objavuje lyžiarske možnosti v iných krajinách? Ako naznačujú i niektoré porovnania na tejto strane, cenovo sú pomerne výhodné najmä talianske Dolomity, ale zase pri Rakúsku nemusíte do dopravy investovať toľko času ani peňazí. Okrem toho aj niektoré strediská v rakúskych či francúzskych Alpách môžu ponúknuť prijateľné ceny. Jedným dychom však treba dodať, že lyžovačka vyjde na Slovensku ešte stále o dosť lacnejšie ako vonku. Porovnávať lyžiarske krajiny medzi sebou je zradné i nevďačné. Pre niekoho je totiž lepšie, ak sa dostane aspoň doma na hory, rekreačne sa pospúšťa a nevypráši pritom celý rodinný rozpočet, druhý si radšej našetrí, aby nemusel žgrlošiť pri výbere aj drahšej dovolenky, ale razí filozofiu - keď lyžovať, tak lyžovať. Ak sa teda rozhodnete tak či onak, v každom prípade si treba dobre zapamätať, čo, kde a po koľko za svoje peniaze dostanete. Aby ste boli nabudúce múdrejší.