"V rakúskom stredisku Saalbach-Hinterglem vám udrie do očí, koľko je tu najmä Američanov, Holanďanov a vôbec lyžiarov zo západnej Európy. Z východnej ani nie, lebo je to na naše pomery skôr drahšie stredisko," hovorí Bratislavčanka Eva, ktorá si zimu už ani nevie predstaviť bez lyžovačky v Alpách. Pochvaľuje si, že všetky zjazdovky sú v údolí Saalbachu umiestnené do oblúka, takže zakaždým, keď sa vyvezie hore, sa môže spustiť po inom svahu. Na celkových 200 kilometroch tratí tu riziko jednotvárnosti nehrozí. Obidve strany údolia sú poprepájané vlekmi a možno ich tak pohodlne kombinovať, že sa postupne posúvate, až prejdete celé údolie z oboch strán. "Pri vlekoch sa takmer nečaká, iba v najvyššej sezóne maximálne 5 - 10 minút," vyratúva Eva. "Nemôže sa stať, že si kúpite permanentku, a tretinu dňa strávite čakaním na vleky alebo na stravu." O podobnej skúsenosti sa zmieňuje aj Štefan Kostanjevec, tiež Bratislavčan, ktorý vyskúšal lyžovačky v Rakúsku, ako i v Taliansku. "V Taliansku je to trošku lacnejšie - služby, občerstvenie, permanentky. My sme navštívili stredisko Cavalese v oblasti Dolomity-Superski," hovorí a rozbalí prospekt informujúci o 464 lanovkách a 1180 kilometroch zjazdoviek v tejto lokalite. "S lyžiarskou permanentkou sme mohli nielen voľne používať skibusy, ale aj zájsť si do plavárne, či korčuľovať sa večer na zimnom štadióne, čo napríklad v Rakúsku nebolo bežné." Medzi návštevníkmi v Cavalese si všimol veľa Čechov a Maďarov, sem-tam lyžovali aj Slováci a Poliaci. Prím mali Nemci. "Skutočne neviem, na čo by som sa posťažoval," usmeje sa, "bola to síce už jarná lyžovačka - vlani v marci, ale všetko perfektne fungovalo. Dobrý je tam najmä systém samoobslúh pre lyžiarov. Vezmete si tácku a vyberiete si nápoje, jedlo, šaláty. Ak chcete, idete do reštaurácie s obsluhou. Za ten pobyt som síce zaplatil kopu peňazí, radšej si však priplatím, ale aspoň mám pocit, že som zákazník, ktorého si vážia. Tam sa tomu každý teší, lebo vie, že mu idem robiť kšeft," uzatvára. (ru)