Sledujúc na CNN spontánny žiaľ národa nad smrťou milovaného kráľa a všetku tú poctu hláv štátov, ktorú prišli svojou prítomnosťou osobne vysloviť, čosi mi napadlo. Keby sa len celá rada diktátorských bláznov posadnutých mocou zamyslela nad tým, že po svojej smrti budú žiť ďalej v dejinách! Je na nich, či si zvolia diktátorskú moc za života, alebo úctu po smrti. Nemusím ich menovať, všakže?
Po viac ako 40 rokov panovania slúžil kráľ Husajn krajine a svojim ľuďom najlepšie, ako vedel, a nebolo to ľahké v krajine bez ropy a prírodného bohatstva. Pomaly a opatrne zaviedol demokratické normy, podporoval pluralizmus a dialóg, a získal si tak široký rešpekt sveta. Zatiaľ čo vodcovia susedných krajín opakujú znovu chyby, ktoré prinášajú obyvateľom Iraku, Sýrie, Palestíny a Libanonu krviprelievanie a utrpenie, kráľ Husajn sa rýchlo naučil vyhnúť sa riskantným rozhodnutiam. Pred tzv. šesťdennou vojnou v roku 1967 Izrael varoval kráľa, aby sa nepridal na stranu egyptského prezidenta Násira, ktorý hrozil napadnúť Izrael. Nešťastným rozhodnutím podporiť Egypt hašemitské kráľovstvo stratilo západný breh Jordánska a arabskú historickú časť Jeruzalema. Ďalším nešťastným rozhodnutím bolo v roku 1990 spojenectvo s diktátorom Saddámom Husajnom, ktoré Jordánsku Saudská Arábia dodnes celkom nezabudla. Rozhodnutie bolo komplikované, bol tu nátlak verejnej mienky, strach z irackej agresivity a závislosť od najväčšieho obchodného partnera. O rok neskôr už bolo partnerstvo s Irakom minulosťou a kráľ sa pokúšal vybudovať znovu pošramotené vzťahy s USA a Izraelom. Na madridskej mierovej konferencii už zaujal centrálnu úlohu v podpore arabsko-izraelskému dialógu, ktorý vyvrcholil podpisom dohody. V dôsledku toho USA "zabudli" na jordánske dlhy a prišli darčeky v podobe 225 miliónov dolárov ekonomickej pomoci a vojenskej vo výške 76,6 milióna dolárov ročne. Nový kráľ Abdalláh nededí ani bohaté kráľovstvo, ani pokojnú krajinu. Jordánsko je oblasť, kde každý krok ako pohyb na tenkom ľade panovník musí opatrne zvážiť. Čo sa týka bohatých monarchov z oblasti zálivu, Jordánsko sa musí ešte stále ospravedlňovať za faux pas s Irakom a uisťovať, že v budúcnosti nebude robiť žiadne problémy. A zabudnúť na myšlienku, že práve Jordánsko má právo stať sa legitímnym ochrancom posvätných miest Mekky a Mediny. Irán je síce relatívne ďaleko, ale je tu Irak, čierna ovca arabského sveta, ovca zákerná a nevypočitateľná. Ani Sýria nie je pohodlný sused, celkom by jej vyhovovalo urobiť z Jordánska "protektorát" podobný Libanonu. Vzťahy s Izraelom vyvažujú nebezpečenstvo, no veľa závisí od pokračovania mierového procesu. Je to vlastne šťastná náhoda, že manželka kráľa Abdalláha je Palestínčanka, čo naznačuje, že mladý kráľ bude naďalej presadzovať návrat obsadených území Izraela Palestínčanom podľa podpísaných dohôd.
Keď Jimmy Carter kandidoval za prezidenta USA, bol taký málo známy, že sa mu žartom hovorilo "Jimmy who?" (aký Jimmy?). Nový kráľ Abdalláh je niečo podobné - ani radoví Jordánčania o ňom veľa nevedia. V armáde je veliteľom špeciálnej brigády a je prezidentom Národnej futbalovej federácie. Kráľ Husajn venoval posledné sily tomu, aby zveril svoje milované kráľovstvo najstaršiemu synovi. Verím, že vedel dobre, čo robí.
EDANA MARASH-BORSKÁ
(Autorka je stálou spolupracovníčkou SME)
