"Priznávam, už veľmi nie. Psychicky som klesla najmä po pretekoch Svetového pohára u nás v Osrblí, kde som s relatívne dobrou streľbou, dve rany mimo, skončila až sedemdesiataprvá. Stále som tvrdo trénovala a výsledky neprichádzali."
Kto vás nakoniec vzpružil?
"Manžel Roman a najmä osobný tréner Milan Gašperčík. Veril mi a stále tvrdil, že na to mám. I vo chvíľach, keď som už strácala nádej."
Reprezentačný tréner Juraj Sanitra po vašom siedmom mieste v piatkovom šprinte optimisticky tvrdil, že sa môžete posunúť v stíhačke ešte vyššie. Ako ste noc pred pretekmi znášali vy?
"Nemohla som spať. Nie však od nervozity, jednoducho som nedokázala zažmúriť oka. Myslela som na letné majstrovstvá sveta u nás v Osrblí, kde som bola po šprinte piata a nakoniec vyhrala. O pol šiestej som už bola hore a najradšej by som štartovala hneď. Do nedele rána som nespala zase, ráno však bolo úplne iné ako to sobotňajšie."
V minulosti vás často jediný výstrel obral o medailové pozície. Ako ste teraz zvládali streľbu?
"Dbala som na to, aby som na strelnicu prišla vždy vydýchaná. Stojky som sa trochu bála, strieľala radšej pomalšie a oplatilo sa."
Nemka Zellnerová a Ruska Achatovová len nechápavo hľadeli, keď ste asi kilometer pred cieľom nasadili k rozhodujúcemu trháku. Kde sa vo vás zobralo toľko sily?
"Sama neviem, len som zrazu cítila, že na to mám. A tak som sa do nich pustila. Zellnerová v cieli priznala, že trhák bol taký nečakaný, že proti nemu nemohla nič robiť."
Pocity?
"Neopísateľné, ďakujem všetkým, ktorí mi na ceste za striebornou medailou pomáhali. Manželovi, rodičom, lekárovi Ernestovi Cabanovi, trénerovi i armádnemu stredisku v banskobystrickej Dukle. Netajím, pred štartom som na medailu nemyslela. Len tréner Gašperčík mi hovoril, ty ju asi nechceš, keď stále niečo proti nej robíš."
Trúfali ste si na medailu aj v pretekoch štafiet?
"Áno, ôsme miesto je však reálnym výsledkom. Tréner Sanitra bol z neho dosť sklamaný, ale to sa v biatlone stáva. Streľba trápila viacerých, tentoraz nevyšla Pavkovčekovej."
RASTISLAV HRÍBIK
