zmluvy, napríklad pri navrátení pozemkov v záhradkárskych osadách, pri ktorých je podľa zákonných predpisov stanovená cena pozemkov výrazne nižšia ako trhová. Nevie si však predstaviť novelizáciu zákona, ktorá by umožnila oceňovať reštituované pozemky trhovými cenami. Podľa neho zákon nedáva fondu možnosť predísť podobným prípadom, akým je medializovaný prevod pozemku v Liptovskom Trnovci. Parcela je v katastri zapísaná ako orná pôda, fond preto nebol povinný zisťovať zámery obce. Vzhľadom na blízkosť priehrady Liptovská Mara si však stanovisko obecného zastupiteľstva vyžiadal, a to ešte v novembri 1997. Fond potom uspokojil reštitučný nárok vo výške 170-tisíc korún prevodom inej parcely. Pri oceňovaní ornej pôdy podľa bonity vychádzal SPF z platných predpisov. Ako priznal aj prednosta Obecného úradu v Liptovskom Trnovci Karol Maťko, zastupiteľstvo poskytlo fondu stanovisko k parcele, ktorá bola určená ako orná pôda. Neskôr v decembri 1998 však zastupiteľstvo na základe návrhov občanov rozhodlo o aktualizácii územného plánu, ktorý už ráta s výstavbou na časti parcely. Rozdiel medzi cenou stavebného pozemku a ornou pôdou je pri vydanej parcele s plochou 5,3 hektára zhruba 5 miliónov korún.