Gedur Musical Production v Teátre Istropolisu Bratislava * Dan Goggin: Mníšky * Produkcia a hudobné naštudovanie: Rudolf Geri * Preklad, texty piesní a úprava: Ľubomír Feldek * Scéna: František Lipták * Kostýmy: Alexandra Grusková * Choreografia: Boba Brella * Réžia: Karol Spišák * Účinkujú: E. Pavlíková, S. Valentová, H. Kovalovská, J. Švoňavská, Z. Mauréry, L. Barilíková, J. Jamrišková, J. Frličková-Hittnerová
Je veľmi fajn, že muzikálové produkcie nachádzajú svoj domov aj mimo klasických divadelných javísk. Majú tak šancu prihovárať sa divákom v hustejšej prevádzkovej frekvencii, nebrzdiť pritom bežný repertoár a v neposlednom rade rozširujú programovú ponuku slovenskej metropoly. Navyše, iniciatíva začína vychádzať aj od súkromných spoločností, ktorých vstup do divadelného života vytvára potrebné konkurenčné prostredie. A to je vždy užitočný stimul.
Na muzikálovom poli boli najčerstvejším prínosom víkendové premiéry americkej muzikálovej komédie Mníšky od Dana Goggina v bratislavskom Istropolise. Zatiaľ čo do Veľkej sály sa nasťahovala brnianska produkcia West Side Story, komorné Teátro optimálne vyhovuje umeleckým parametrom Mníšok. Inscenácia vzišla z tvorivej dielne Gedur Musical Production a jej šéf Rudolf Geri je nielen producentom, ale i autorom hudobného naštudovania. Ide o predlohu vskutku netradičnú: ani nie tak tajomným prostredím kláštora, ktoré často poskytlo vďačnú tému, ale najmä povahou partitúry, obmedzujúcej počet javiskových aktérov na päticu dámskych sólistiek v mníšskom habite. Na ich pleciach stojí a padá zmysel celej muzikálovej šou, ony musia naplniť pódium spevom, herectvom a tancom, ony musia udržať kontakt s obecenstvom, rozosmiať i roztlieskať ho nenásilným vtipom a osobným šarmom. Kvinteto charakterovo úplne odlišných hrdiniek (ich profil vyjadruje text, zástoj v deji i hudba) rozpráva divákom príbeh opretý o autorove živé zážitky z útrob kláštora, príbeh plný humorných situácií, svetských šibalstiev so zmysluplnou pointou.
Leví podiel na komunikatívnosti produkcie má autor prekladu, úpravy a textov piesní Ľubomír Feldek, vnášajúci do libreta majstrovské pohrávanie sa so slovom a s rýmom, okorenené dobovo módnym slovníkom. Režisér Karol Spišák postavil svoju koncepciu výlučne na virtuozite interpretiek. Nemajú sa za čo skryť, scéna je strohá a statická, kostýmy uniformné, jednoducho niet žiadnych "barličiek". Spišák i choreografka Boba Brella sú na svoje mníšky nároční, ich výstupy sú umne a nápadito komponované, umožňujú odhaliť povahové rozdielnosti i spoločné črty mníšskeho päťlístka. Po trocha ťažkopádnom úvode naberá predstavenie spád a odhliadnuc od ojedinelých momentov s trocha zdĺhavou prózou, večer "tečie" plynule a elegantne. Jednoznačne jeho "motorom" sú však hudobné čísla s perfektným zvukovým podkladom štyroch inštrumentalistov.
Márna by bola snaha inscenátorov, keby nemali k dispozícii toľko talentovaných dám. Bez výnimky všetky spievajú výborne, pričom každá z nich má svoje typové a výrazové špecifiká. Zuzana Mauréry (Roberta) je ako živé striebro, rozšantená, vtipná, diferencovaná v próze i hlasovo. Helga Kovalovská a Jeanette Švoňavská kolorujú sestru Hubertu tmavšími vokálmi, obe sú temperamentné a výstižné. Lenka Barilíková a Júlia Jamrišková (Amnézia) sa zablysnú skvelou kreáciou s bábkou, predstavujúc lyricko-naivný výrazový pól. Jarmila Frličková (novicka Lea) navyše tancuje na špičkách a obe matky predstavené - Eva Pavlíková presvedčivejšia hlasovo než v próze a všestranne vynikajúca Soňa Valentová - zastrešujú veselé osadenstvo a bdejú nad "mravnosťou" pikantných kláštorných epizód. PAVEL UNGER
(Autor je stálym spolupracovníkom SME.)
