nepravdepodobné dodržanie parametrov predloženého rozpočtu) spomínajú tri hlavné riešenia - ďalšie škrty vo výdavkoch, predovšetkým v sociálnej oblasti, zvýšenie dolnej sadzby DPH a znovuzavedenie dovoznej prirážky. Vylúčená nie je ani kombinácia niektorých z týchto opatrení.
O tzv. dodatočných opatreniach, ktoré idú nad rámec pôvodne uvažovaného balíka ekonomických opatrení sa začalo hovoriť po tom, čo ministerka financií predložila návrh štátneho rozpočtu. Za nereálne sa považujú niektoré nedaňové príjmy, ale hlavne udržanie výdavkov rozpočtu na projektovaných úrovniach. Medzinárodný menový fond napríklad tvrdí, že ak Slovensko prijme rozpočet v tejto podobe, neskončí napokon s 15-miliardovým, ale až s 20-miliardovým deficitom.
"Ak dokáže ministerstvo financií pripraviť reálny rozpočet, ktorý skutočne splní cieľ zníženia fiskálneho deficitu na dve percentá HDP, tak nebude treba diskutovať o dodatočných opatreniach. Ak to tak nie je, existuje vo vláde zhoda o nevyhnutnosti znížiť deficit rozpočtu, musíme hovoriť, ako tento cieľ dosiahnuť," povedal včera podpredseda vlády pre ekonomiku Ivan Mikloš.
Pri objeme rizík vyplývajúcich z predloženého návrhu štátneho rozpočtu sa zatiaľ uvádzajú sumy od 6 do 8 mld Sk. Nikto však zatiaľ neposkytol analýzu, na základe čoho sa k týmto číslam došlo. Nie je preto vylúčené, že riziká sú v skutočnosti ešte vyššie. "Tie riziká, ktoré sú vyčíslené v rozpočte, sú iba časťou ľadovca, ktorá je nad vodou. Okrem toho existujú aj rôzne neviditeľné riziká. Ide napríklad o krajské úrady, ktorých je osem, a každý z nich má ešte z minulého roka deficit okolo 200 miliónov korún. Pritom majú ešte dvojnásobok tejto sumy neuhradených faktúr, ktoré držia v zásuvke. Je tu predovšetkým neplatenie za elektrickú energiu zo strany škôl a nemocníc. Následne neplatia ani Slovenské elektrárne, pretože majú obrovské pohľadávky," povedal v rozhovore pre SME minister hospodárstva SR Ľudovít Černák. Podľa neho je preto "čas naliať si čistého vína" a zhodnotiť skutočne kriticky všetky záväzky štátu. "Musíme začať sami od seba. Ak chceme, aby začali platiť podnikateľské subjekty, tak musí začať platiť štát," povedal.
Vo vláde však neexistuje jednotný názor, ako tento cieľ dosiahnuť. Podľa ministra práce, sociálnych vecí a rodiny SR Petra Magvašiho je vzhľadom na sociálnu situáciu lepšie než zvyšovanie DPH začatie rokovania o znovuzavedení dovoznej prirážky. Podpredseda vlády pre ekonomiku Ivan Mikloš aj minister hospodárstva to však označujú za nesystémové opatrenia a odporúčajú skôr úpravu DPH. Podľa Ľ. Černáka však treba ešte pred prijatím dodatočných opatrení preskúmať, či sa nedajú robiť zmeny aj v návrhu rozpočtu. "Prikláňam sa k opatreniam, ktoré budú minimalizovať výdavky štátneho rozpočtu. Vidím veľké rezervy napríklad v sociálnej politike, pretože je mnoho takých, ktorí odmietajú prácu a len poberajú sociálne dávky a zaťažujú takto štátny rozpočet," povedal.
Návrh štátneho rozpočtu je hlavným bodom dnešného rokovania kabinetu.
