ckých zariadení, ale aj na splácanie zahraničných úverov.
Finančné potreby VVB na rok 1999 predstavujú podľa obchodno-ekonomického námestníka Mariána Hvizdoša 2,5 až 3 mld Sk. Avšak zabezpečiť tak vysokú sumu z vlastných zdrojov nebude možné.
Celkové zahraničné pôžičky VVB predstavujú v súčasnosti 500 mil. USD (asi 19 mld Sk); spolu s úrokmi to znamená sumu približne 25 mld Sk. Finančné potreby na tento rok rátajú aj so splátkou úrokov vo výške 1,1 mld Sk. Podnik si dokáže zabezpečiť svojou podnikateľskou činnosťou sotva 30 mil. korún ročne - ostatné prostriedky bude znášať štátny rozpočet. Na už spomínané sanačné práce, na opravy dožívajúcich zariadení a na zabezpečenie prevádzky objektov požaduje podnik v tomto roku zo štátneho rozpočtu 335 mil. Sk, reálne sa však dá počítať iba so sumou 130 miliónov. Z toho je na opravu dilatačných špár určených 50 až 60 mil. Sk.
Problém netesnosti dilatačných škár sa vyskytol už po uvedení stupňa Gabčíkovo do overovacej prevádzky. Podľa slov experta VVB Štefana Obložinského je to však normálny jav. Boli to priesaky v miestach strojovní a káblových chodieb a tie sa postupne odstraňovali. Neskôr sa objavili aj priesaky cez niektoré škáry v hĺbke 15 metrov pod hladinou. Od júla 1994 zainteresovali do tejto problematiky aj Slovenskú technickú univerzitu. Na základe čiastkových posúdení boli prijaté opatrenia, ktoré podnietili vybudovanie ďalších pozorovacích a prieskumných vrtov s následným injektovaním násypov štrkopieskov z rubovej strany plavebných komôr v blízkosti dilatačných škár. Tieto opatrenia však neboli dostatočne účinné. VVB preto vykonala v rokoch 1997 až 1998 v spolupráci s konzultačnou skupinou Podzemná voda, s. r. o., ďalšiu expertízu. Z jej záverov vyplýva, že treba dotesniť dilatačné škáry v tuneloch plavebných komôr, a vylúčiť tak prúdenie vody medzi komorami, čo sa vykoná pod vodnou hladinou bez prerušenia plavby cez plavebné komory. Všetky tieto práce však stagnujú pre už spomínaný nedostatok finančných prostriedkov.
Najväčším dlžníkom VVB sú Slovenské elektrárne (SE), š. p., ktoré posledný raz zaplatili svoje záväzky v roku 1996. Tento problém sa stal aj predmetom súdneho sporu, keďže SE spolu s VVB založili združenie Dunaj, ktorého cieľom bolo efektívne prerozdeľovať prostriedky získané z predaja elektrickej energie. SE nakoniec prisľúbili VVB, že tento záväzok splatia avalovaním zmenky v hodnote 500 mil. Sk. Tú mala VVB predať a získať tak späť svoje peniaze. Stiahla preto žalobu, SE sa však rozhodli, že zmenku avalovať nebudú. Dnes je tento prípad opäť predmetom súdneho sporu.
