Správu predkladám v súlade s ustanovením $ 4 zákona NR SR č. 46/1993 Z. z. o SIS, ktoré mi ukladá ako riaditeľovi SIS predložiť ju najmenej raz ročne. Aby som bol presný, správa by sa mala svojím obsahom týkať "plnenia úloh ustanovených týmto zákonom" - tak znie presná citácia zo zákona. Za súčasného stavu sa vynára otázka, ako sa vyrovnať s prípadnými zisteniami o činnosti nad rámec "zákonom ustanovených úloh". Preto je potrebné už vopred uviesť, že táto správa bude aj o činnosti, ktorá sa netýka zákonných úloh služby a je v rozpore s jej úlohami. Správa o plnení úloh Slovenskej informačnej služby bola naposledy predložená Národnej rade SR v máji 1996. Dôvody nepredloženia správy v rokoch 1997 a 1998 mi nie sú známe, ale je zrejmé, že ním bol porušený zákon.
PRAVDIVÁ PROGNÓZA
SIS po nástupe nového vedenia v apríli 1995 sa stala možno najsprofanovanejším štátnym orgánom. Jej spoločenská a morálna degradácia v očiach občianskej verejnosti postupne nadobudla až také rozmery, že bola prirovnávaná k Štátnej bezpečnosti minulého režimu. Poškodila nielen seba ako štátny orgán, do ktorého pôsobnosti patrí spravodajská činnosť, ale aj SR. Podozrenia voči SIS z nezákonnej, či dokonca trestnej činnosti značnou mierou negatívne ovplyvnili integračné záujmy nášho štátu vo vzťahu k medzinárodnému demokratickému spoločenstvu a dehonestovali SR nielen v spravodajskej oblasti. Charakteristickým príznakom nedobrej povesti SIS v zahraničí bola skutočnosť, že niektoré spravodajské služby obmedzili kontakty so SIS iba na formálnu úroveň. Od roku 1996 predstavitelia služby neboli pozývaní na stretnutia stredoeurópskeho spoločenstva spravodajských služieb, ktoré vzniklo v roku 1994 pod názvom MEC. V medzinárodnej sfére dominovala orientácia na spoluprácu so spravodajskými službami Ruskej federácie, i keď bývalé vedenie SIS sa neúspešne snažilo získať pozvania od najvyšších predstaviteľov spravodajských služieb krajín NATO. Práve uvádzané okolnosti určujú obsah a štruktúru tejto správy. Jej cieľom je bez akéhokoľvek politického podtextu nastaviť pravdivé zrkadlo činnosti služby v období rokov 1995-1998. Považujem to za nevyhnutnosť, ktorá nemá inú alternatívu, i keď pre mňa - ako riaditeľa spravodajskej služby - nie je najpríjemnejšie kriticky hovoriť o jej činnosti, dokonca konštatovať porušovanie práva. Dovolím si, vážení poslanci, pripomenúť vám vystúpenie vtedajšieho premiéra V. Mečiara na 6. schôdzi NR SR dňa 5. apríla 1995 v súvislosti s novelou zákona o SIS. V jeho prejave odznela formulácia, ktorá mala charakterizovať SIS. Citujem: "Ide o mocenský štátny orgán, aj keď zbiera informačné správy, zásah alebo deformovanie činnosti tohto orgánu vedú k hlbokým a závažným deformáciám v spoločnosti ako celku." Pán Mečiar vtedy netušil, akú pravdivú prognózu vyslovil. S odstupom času možno hodnotiť jeho vystúpenie, ktorého cieľom bolo len jediné: zmeniť zákon a dosadiť tam jemu oddaného človeka, ktorý eskaloval politický boj proti vtedajšiemu prezidentovi republiky M. Kováčovi. SIS ako spravodajský orgán sa stala obeťou aj nástrojom tohto politického boja.
ODCHODNÉ AŽ 800-TISÍC
V plnom rozsahu uvedená charakteristika platí aj o tajnej správe Osobitného kontrolného orgánu NR SR na kontrolu činnosti SIS, prednesenej na májovom pléne NR SR v roku 1995. Hrubo skreslila fakty. Polopravdy a lži v tejto správe boli jasne dokumentované, okrem iného aj tým, že orgánom činným v trestnom konaní neboli poskytnuté podkladové materiály, z ktorých správa vychádzala a ktoré by usvedčili z nezákonnosti jej autorov. Z tzv. dôkazov uvádzaných v správe nevzišiel žiadny trestnoprávny postih, ba dokonca nebolo vznesené ani jedno obvinenie pre podozrenie z trestnej činnosti. Správu o plnení úloh SIS, prednesenú mojím predchodcom pred plénom NR SR dňa 22. mája 1996, nebudem komentovať. Moje zistenia, o ktorých budem hovoriť ďalej, iba potvrdzujú úzku stranícku previazanosť služby počas obdobia minulej vlády, ktorú predmetná správa jednoznačne prezentovala. Funkciu riaditeľa SIS som začal vykonávať dňa 3. novembra 1998 a ako prvoradé som začal riešiť personálne otázky. Po nástupe nového vedenia riadiace funkcie boli obsadené novými ľuďmi. Išlo o príslušníkov, ktorí už v službe pracovali za môjho prvého pôsobenia vo funkcii riaditeľa SIS, resp. ktorí majú predpoklady na výkon týchto funkcií. Do parlamentných volieb v septembri 1998 bol personálny stav SIS naplnený takmer na 97 % plánovanej úrovne. Na základe výsledkov volieb sa 128 príslušníkov, predovšetkým riadiacich služobných funkcionárov, najmä príslušníkov vnútorného spravodajstva a útvaru sledovania, rozhodlo zo služby odísť. Medzi nimi aj značná časť útvaru vnútorného spravodajstva - označeného ako 52. oddelenie - ktorý bol zameraný predovšetkým proti politickej opozícii a pôsobil v podmienkach vysokého stupňa konšpirácie. Boli to prevažne tí príslušníci SIS, ktorých činnosť bola v rozpore so zákonom, resp. ktorí si boli vedomí toho, že konali nad rámec zákona. Ešte pred ich odchodom zo služby došlo k účelovému zvyšovaniu ich platov, aby získali čo najvyšší mzdový základ na výpočet finančných náležitostí súvisiacich s ich odchodom zo služby. Takýmto spôsobom výška odchodného u niektorých dosiahla až 800 000 Sk s mesačným príspevkom za službu vyše 20 000 Sk. Nielen tieto skutočnosti, ale aj iné fakty charakterizujú personálnu politiku predchádzajúceho vedenia služby; jej hlavnými kritériami boli: oddanosť vládnemu hnutiu, príbuzenské a kamarátske vzťahy a kádrová orientácia na bývalých príslušníkov ŠtB.
ZVLÁŠTNA KOMISIA
Mojím rozkazom zo dňa 10. novembra 1998 bola zriadená zvláštna komisia riaditeľa SIS, ktorá prešetruje protiprávnu činnosť niektorých príslušníkov SIS. Jej poslaním je objasniť dodržiavanie zákonnosti v činnosti SIS v období rokov 1995-1998 na základe informácií o jej aktivitách nad rámec zákona. Zvláštna komisia riaditeľa SIS získava informácie o porušovaní alebo o podozrení z porušovania všeobecne záväzných právnych predpisov a interných predpisov SIS v oblasti spravodajskej činnosti, zhromažďovania informácií, vedenia príslušných evidencií, ochrany údajov uchovávaných v evidenciách, služobného pomeru a disciplíny, hospodárenia s majetkom a finančnými prostiedkami SIS, skartovania dôležitých písomností, účtovných a finančných dokladov, zneužívania postavenia služobného funkcionára, resp. zneužívania funkcie verejného činiteľa. Považujem za potrebné spomenúť, že väčšina príslušníkov služby ochotne spolupracuje so zvláštnou komisiou riaditeľa SIS a prejavuje úprimný záujem o to, aby sa zistili všetky porušenia zákonov a predpisov. Súbežne s činnosťou zvláštnej komisie sa dokumentujú získané poznatky o porušovaní zákonnosti v činnosti SIS a konkrétnych služobných funkcionárov a príslušníkov. V prípade, že dokumentovanie poukazuje na páchanie trestnej činnosti, výsledné materiály sa postupujú orgánom činným v trestnom konaní. Doteraz boli podané oznámenia o podozrení z trestnej činnosti spáchanej bývalými vysokými služobnými funkcionármi SIS, ktoré sa týkajú najmä zneužívania funkcie verejného činiteľa v súvislosti s porušovaním zákonnosti pri nakladaní s majetkom štátu, pri likvidácii dôležitých písomných dokumentov SIS, v súvislosti s podozrením o zhromažďovaní utajovaných skutočností štátneho tajomstva nepovolanými osobami a falšovaním evidencií o používaní operatívno-informačných prostriedkov. Vykonávajú sa ďalšie hĺbkové kontroly do oblastí získaných poznatkov, aby sa v celom rozsahu SIS očistila od porušovania zákonnosti spolu s vyvodením právnej zodpovednosti voči konkrétnym porušovateľom.
Príprava správy o plnení úloh SIS narážala na problémy, ktoré súviseli s tým, že neboli k dispozícii kompletné podklady. Bolo potrebné mimoriadne úsilie na to, aby sa získali poznatky a informácie na jej vypracovanie. Uvedený stav vznikol v dôsledku viacerých okolností. Na prvom mieste to bola likvidácia dokumentov, predovšetkým skartácia spravodajských spisov najmä v období október 1998. Likvidáciou dôležitých dokumentov bol porušený zákon o SIS a tiež zákon o archívnictve. Dôvodom na vážne podozrenie z porušenia zákona je fakt, že napr. len za jediný deň skartačná komisia rozhodla o likvidácii 1094 dokumentov. Skartácia sa uskutočnila v uvedený deň, i keď skartované dokumenty predstavujú vyše 20 000 strán. Medzi skartovanými písomnosťami boli dovtedy nevybavené dôležité materiály, ktoré sa týkali trestného konania v súvislosti so spravodajským rozpracovaním členov rodiny M. Kováča a pracovníkov kancelárie prezidenta republiky, ďalej prípadu J. Skošnika a iných nelegálnych aktivít SIS.
ÚSTNE POKYNY...
Spravodajské spisy boli dokonca skartované ešte tesne po nástupe vlády M. Dzurindu - pred nástupom nového vedenia SIS - pričom boli porušené predpisy upravujúce vedenie písomnej dokumentácie o spravodajskej činnosti. Mnohé spravodajské spisy boli archivované tak, že väčšina písomností z týchto spisov bola zlikvidovaná alebo niektoré závažné písomnosti bolo premiestnené do iných spisov. Vo viacerých prípadoch je odôvodnené podozrenie, že skartácia dokumentov bola iba fingovaná. Len štatistické údaje o skartovaných spravodajských spisoch za obdobie od 20. októbra 1998 do nástupu nového vedenia SIS v sekcii vnútorného spravodajstva hovoria o tom, že bolo skartovaných 271 spravodajských spisov, teda po starom zväzkov. Medzi skartovanými spravodajskými spismi boli niektoré dôležité dokumenty týkajúce sa vnútorného poriadku a bezpečnosti štátu. Ide predovšetkým o poznatky získané spravodajskou činnosťou o organizovanom zločine, narkotikách, nelegálnom zhromažďovaní a predaji zbraní, rádioaktívnych látok, o činnosti podsvetia, korupcii, majetkových a finančných podvodoch. Rozhodnutím bývalého vedenia služby o skartácii uvedených spisov sa spáchali oveľa väčšie škody, než sa na prvý pohľad zdá; v niektorých prípadoch tým spôsobili zakrývanie uvedenej nekalej činnosti rôznych skupín a osôb. Nemožno vylúčiť, že uvedené poznatky a informácie sa nachádzajú v nepravých rukách a môžu byť zneužité v politickom zápase. Nezanedbateľná je aj likvidácia účtovných dokladov na značné finančné čiastky v rozsahu niekoľko desiatok miliónov korún - údajne použité na plnenie úloh v spravodajskej činnosti. Ešte väčšie komplikácie pri zhromažďovaní podkladov pre túto správu spôsobil fakt, že bývalé vedenie SIS zaviedlo do spravodajskej činnosti - keď išlo o prípady porušujúce zákon - osobitný režim. Nelegálne aktivity príslušníkov SIS neboli dokumentované podľa interných noriem služby o spravodajských evidenciách, pričom sa používali neštandardné toky informácií. Pokyny na protizákonné aktivity sa vydávali ústne a písomnosti či iné dokumenty dokazujúce tieto aktivity sa uchovávali a neevidovali. Neskôr došlo k prepísaniu, teda falšovaniu niektorých evidencií, ktoré zakrývali používanie informačno-operatívnych prostriedkov. Analýzu činnosti SIS v období rokov 1995-1998 sťažuje aj ten fakt, že príslušníci SIS zodpovední za nelegálne aktivity odišli zo služby.
KDH A SDĽ V CENTRE
POZORNOSTI
Napriek úsiliu o zahladenie stôp zo strany bývalého vedenia SIS a tých príslušníkov, ktorí sa podieľali na jej protizákonných aktivitách, existuje dostatok faktov na to, aby sa mohlo preukázať, že SIS porušovala nielen zákon NR SR č. 46/1993 Z. z. o SIS, ale aj ďalšie zákony a interné právne normy služby. Dôkazom o spravodajskej činnosti nad rámec Strategického zamerania SIS - ktoré schválila Rada obrany štátu dňa 28. júna 1995 - je napríklad obsah databázy služby z odobia apríl 1995 - október 1998. V databáze určenej na sústreďovanie poznatkov o činnostiach ohrozujúcich ústavné zriadenie, územnú celistvosť a zvrchovanosť Slovenskej republiky sa približne 17 % spravodajských informácií venuje priamo politickým stranám a ich predstaviteľom. Ďalej sa spravodajská produkcia zameriavala na cirkev, odbory, mimovládne organizácie a osoby vyjadrujúce nesúhlas s politikou vlády. Okrem toho objektom rozpracovania boli médiá, národnostné menšiny, školstvo a samospráva. Ťažiskom činnosti zakrytých zdrojov, teda tajných spolupracovníkov služby, bolo zbieranie kompromitujúcich materiálov na osoby s negatívnymi postojmi a názormi na vládu. SIS spravodajsky rozpracovávala politické strany opozície i vtedajšej vládnej koalície. Z vtedajšej opozície najväčšiu pozornosť venovala Strane demokratickej ľavice a Kresťanskodemokratickému hnutiu. Vládne hnutie bolo podrobené spravodajskej "vnútrostraníckej kontrole", ostatným stranám vtedajšej vládnej koalície sa venovala pozornosť skôr z hľadiska udržania koalície, prípadne na získanie donucovacích kompromitačných prostriedkov. V tejto súvislosti si dovolím ako konkrétne príklady spomenúť, že v databáze SIS boli uložené poznatky na predsedu Slovenskej národnej strany J. Slotu, poslanca Združenia robotníkov Slovenska H. Krausa - mimochodom členov Osobitného kontrolného orgánu NR SR na kontrolu SIS - a tiež poznatky na vtedajšieho náčelníka Generálneho štábu Armády SR generálplukovníka J. Tuchyňu i ministra obrany J. Siteka. Spravodajské informácie o HZDS sa týkali predovšetkým nepohodlných či neposlušných členov hnutia. Napríklad Regionálneho združenia HZDS - Šariš a predsedu predstavenstva HZDS v Prešove Ing. I. Mathé. Príkladov na spravodajské rozpracovanie predstaviteľov opozície možno uviesť nepreberné množstvo. Len ako ilustráciu spomeniem, že agenti SIS zaznamenali aj podujatie Liberálneho klubu v Košiciach dňa 29. apríla 1997, na ktorom sa zúčastnili A. Remiášová, L. Chudík, Ľ. Černák a J. Budaj. Operatívnou cestou boli získavané informácie o primátorovi Košíc R. Schusterovi, predsedovi KDH J. Čarnogurskom, L. Pittnerovi, J. Migašovi, V. Palkovi, M. Kňažkovi a ďalších politikoch vtedajšej opozície. Služba spravodajsky rozpracovávala a pripravovala diskreditáciu R. Krajňáka, iniciátora petície zverejnenej formou inzerátu v denníku SME na vyhlásenie referenda s otázkou: "Ste za odvolanie V. Mečiara z funkcie predsedu vlády Slovenskej republiky?" V databáze SIS bol zaevidovaný aj vedecký pracovník Katedry slovenskej literatúry a literárnej vedy FF UK V. Mikula, pretože od novembra 1995 organizoval podpisovú akciu proti prijatiu zákona o Matici slovenskej. Extrémnym príkladom je spravodajský výstup Aktivity Slovenskej rady rodičovských združení.
SLEDOVALI AJ CIRKEV
V databáze osôb a organizácií, určenej na sústreďovanie poznatkov o činnostiach ohrozujúcich ústavné zriadenie, územnú celistvosť a zvrchovanosť SR, boli sústreďované tiež poznatky o štruktúre, osobách a činnosti cirkví na Slovensku, pričom dominovali informácie o rímskokatolíckej cirkvi. Počet a charakter informácií dokumentuje ich cieľavedomé získavanie, rozpracovávanie a sústreďovanie. Najdôležitejší predstavitelia cirkví, ale i mienkotvorné osoby z radov náboženskej obce boli hlavným objektom spravodajského záujmu. Výstupy o katolíckej cirkvi neprinášali informácie bezpečnostného charakteru.
Medzi tzv. záujmovými osobami SIS boli predseda Konferencie biskupov Slovenska - biskup R. Baláž, arcibiskup J. Sokol, diecézni a pomocní biskupi, ale napr. aj správca farnosti v Brestovanoch M. Červený alebo sestra Ignácia, predstavená kláštora uršulínok v Bratislave. K týmto a ďalším občanom boli rozpracované osobnostné charakteristiky, informácie o ich súkromí, politických názoroch a činnosti, prípadne kompromitujúce informácie. Sústreďovali sa tiež informácie o osobách, naznačujúce zámer ich využitia ako informačných zdrojov pre službu. Spoločným menovateľom sústreďovaných poznatkov je problematika vnútrocirkevných vzťahov, aktivít, problémov a konfliktov. Z charakteru niektorých informácií je zrejmé použitie spravodajskej techniky alebo agentúrnej siete. V tomto kontexte je zaujímavosťou výrazný podiel zachytenej neverejnej korešpondencie medzi cirkevnými činiteľmi.
OPERÁCIA VÝCHOD A PODOBNÉ
V súvislosti s údajným poškodzovaním dobrého mena Slovenska a povesti ústavných činiteľov a štátnych predstaviteľov doma i v zahraničí bol pripravený špeciálny operačný projekt, podľa ktorého predmetmi spravodajského záujmu SIS boli tieto inštitúcie: Združenie vydavateľov periodickej tlače, Slovenský syndikát novinárov, Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku, Slovenské združenie pre politické vedy, Stála konferencia občianskeho inštitútu, ako aj väčšina nadácií a občianskych združení. Pre úplnosť tohto zoznamu teba spomenúť tiež Slovenskú tlačovú a informačnú agentúru SITA, Úniu miest Slovenskej republiky, ale napr. i Klub architektov ARCHA v Banskej Bystrici a Nadáciu Dobrá rómska víla Kesaj. Rovnako sa zhromažďovali informácie o niektorých redakciách a novinároch. Služba sa snažila sústreďovať najmä informácie týkajúce sa pomerov v redakciách, ekonomického zázemia médií, osobných stykov vybraných novinárov a prepojenia médií na politické strany. Do databázy SIS sa zbierali aj údaje o situácii v Konfederácii odborových zväzov. Služba mala svojich informátorov v odboroch, ktorí poskytovali poznatky okrem iného o personálnych problémoch vo vedení KOZ a hodnotili postoje jednotlivých odborových zväzov voči vláde. Podľa informačných výstupov možno konštatovať, že zo strany SIS existoval záujem aktívne vplývať na líniu odborárskej politiky prostredníctvom niektorých osôb. Spravodajská produkcia sa týkala tiež prípravy odborárskych demonštrácií a štrajkov, ako aj priebehu rokovaní snemov Konfederácie odborových zväzov. Nad rámec činnosti SIS patria tzv. špeciálne operácie rozviedky SIS v zahraničí, ktoré mali podľa svojho oficiálneho zamerania ovplyvňovať politickú situáciu v štátoch susediacich so Slovenskou republikou. V rámci operácie Omega sa mali uskutočniť opatrenia na vyvolanie dojmu v štátoch strednej Európy, že Maďarská republika je z pohľadu USA privilegovanou krajinou na úkor ostatných krajín tohto regiónu. Akcia Most mala vyvolať nedôveru Rakúska voči Spolkovej republike Nemecko. Cieľom operácie Neutrón bolo vyvolať názorovú polemiku medzi občanmi Českej republiky o vstupe krajiny do NATO. V rámci operácie Dežo sa mali realizovať tzv. aktívne opatrenia na vyvolanie neofašistickej kampane, rasistických nálad a vyostrenia rómskej otázky medzi občanmi Českej republiky, aby sa zabránilo prijatiu tejto krajiny do euroatlantických integračných štruktúr. Za príznačnú pre zahraničnopolitickú orientáciu bývalého vedenia SIS možno označiť operáciu Východ, ktorá mala presvedčiť čo najširšie vrstvy občanov SR o bezalternatívnom a veľmi rýchlom návrate Slovenska do sféry vplyvu Ruska s optimistickým vykreslením perspektívy trvalejších väzieb oboch štátov. Všetky pripravované i realizované tzv. špeciálne operácie rozviedky SIS boli v rozpore so zákonom o SIS a v prípade ich prezradenia mohlo dôjsť k vážnemu poškodeniu záujmov SR v zahraničí.
ZÁMERY PROTI M. KOVÁČOVI
V súvislosti so snahou predsedu vlády SR V. Mečiara dosiahnuť personálnu zmenu vo funkcii prezidenta republiky, SIS v máji 1995 predložila premiérovi návrhy na riešenie vnútropolitickej situácie v SR. Podľa spravodajskej informácie zo dňa 26. 5. 1995, ktorú adresoval predsedovi vlády SR V. Mečiarovi riaditeľ SIS I. Lexa, predpokladali sa tri varianty riešenia. Analytický dokument SIS vychádzal z toho, že dobrovoľné odstúpenie M. Kováča z úradu prezidenta republiky možno dosiahnuť tlakom, a to zvýšením politického napätia a rozvinutím silnej informačnej kampane, aby bol M. Kováč zdiskreditovaný ako osoba i ako prezident. Podľa tohto dokumentu sa na tento účel mala použiť sústredená a opakovaná medializácia dostupných kompromitujúcich skutočností, vyhľadávanie nových skutočností doma i v zahraničí. Medzi tieto skutočnosti - ako sa uvádza v dokumente - patrili napr. aféry Orme, Paničov list, návšteva riaditeľa ruskej spravodajskej služby u prezidenta, kauza Skarabeus, okrúhly stôl menšín a ďalšie. Navrhovali sa previerky a kontroly hospodárenia pri oprave Grassalkovichovho paláca, zámočku v Topoľčiankach, areálu objektu vo Veľkých Uherciach a iné. V dokumente sa tiež navrhuje iniciovať tlak akciami, ako sú mítingy, stanoviská, výzvy a pod. Citovaný dokument SIS počítal aj s tým, že by M. Kováčovi bola ponúknutá možnosť odstúpiť za priaznivých podmienok a s kompenzáciou za zastavenie útokov proti jeho osobe. Dokonca sa kalkulovalo s tým, že by sa táto filozofia implantovala do časti opozičných síl výmenou za vstup do vládnej koalície, čo by niektorým predstaviteľom opozície poskytovalo nielen podiel na výkone moci, ale aj prístup do privatizácie. Takéto riešenie označoval dokument ako prijateľné pre všetky strany vrátane zahraničia, pretože by sa nerozbúrila politická scéna a vnútropolitická situácia. Dokument, ktorý vznikol na analytickom odbore SIS, pripúšťal aj možnosť, že by bol M. Kováč odvolaný z funkcie prezidenta republiky parlamentnou cestou. Nevylučovalo sa ani skrátenie funkčného obdobia prezidenta do konca roku 1995 a tiež obmedzenie právomocí prezidenta a pôsobnosť jeho kancelárie. Podľa dokumentu na realizáciu tejto alternatívy by bolo potrebné získať podporu 8 až 9 opozičných a nezávislých poslancov alebo získať niektoré opozičné zoskupenie (alebo jeho časť) pre vstup do vládnej koalície. Pri získavaní opozičných poslancov sa im mali ponúkať štátne funkcie a účasť na privatizácii, pričom SIS mala zistiť individuálne privatizačné záujmy poslancov. Dokonca sa mali "nastražiť" a iniciovať "korupčné pasce" a SIS mala vyhľadávať aktivity poslancov, ktoré neboli v súlade s poslaneckým mandátom. Dokument počítal tiež s opatreniami proti predstaviteľom cirkevných kruhov, aby sa cirkev dištancovala od osoby M. Kováča. Tretia alternatíva analytického dokumentu SIS predpokladala, že M. Kováč zotrvá vo funkcii prezidenta republiky. V takom prípade sa navrhovala ústupovo-kompromisná stratégia, ktorou sa mal dosiahnuť akýsi odstup prezidenta z politiky a od politiky. I keď podľa tejto alternatívy sa mala ukončiť medializácia konfliktu premiéra a prezidenta republiky, autori dokumentu nevylúčili okliešťovanie jeho právomocí, pričom vyzdvihli, že ukončením konfliktu opozícia príde o jeden z integračných mechanizmov.
ÚNOS - REALIZÁCIA
ZÁMEROV...
Uvedený dokument SIS je jednoznačným potvrdením, že vedenie SIS v máji 1995 porušilo zákon NR SR č. 46/1993 Z. z. o SIS. V zhode s týmto dokumentom sa SIS v nasledujúcom období aktívne zapojila do kampane proti prezidentovi republiky M. Kováčovi a vykonávala protizákonnú činnosť, ktorej cieľom bolo dosiahnuť personálnu zmenu vo funkcii hlavy štátu. Boli zistené a preukázané viaceré skutočnosti svedčiace o tom, že SIS sa podieľala na viacerých aktivitách zameraných proti prezidentovi M. Kováčovi. V tomto rámci za mimoriadne závažný a vysoko spoločensky nebezpečný čin možno považovať účasť SIS na únose prezidentovho syna M. Kováča ml. do zahraničia. SIS operatívnym prieskumom vyšetrovania kauzy Technopol získavala infomácie na to, aby diskreditovala prezidenta republiky M. Kováča tým, že do prípadu bol zainteresovaný prezidentov syn M. Kováč mladší. Pravidelné týždenné správy týkajúce sa tohto prípadu boli predkladané riaditeľovi 2. sekcie SIS Jaroslavovi S. a riaditeľovi SIS I. Lexovi. Riaditeľ 2. sekcie SIS Jaroslav S. sa prakticky hneď po ustanovení do tejto funkcie začal kontaktovať s vysokými funkcionármi Prezídia Policajného zboru SR, pričom sa zaujímal o kauzu Technopol. Intenzita týchto kontaktov vzrástla v auguste 1995, keď do funkcie prvého viceprezidenta PZ SR nastúpil Anton M. Na základe týchto kontaktov a operatívneho prieskumu vyšetrovania kauzy Technopol bol vytypovaný Braňo Chylo-Pták, ktorý bol v príbuzenskom pomere s Petrom Krylovom. Úlohou B. Chylo-Ptáka bolo nadviazať kontakt s M. Kováčom ml. a neskôr ho vylákať na miesto, odkiaľ mal byť unesený do zahraničia. Cieľom akcie bolo dosiahnuť zadržanie M. Kováča ml. orgánmi činnými v trestnom konaní v Nemecku, čo by bolo významnou mierou prispelo nielen ku kompromitácii prezidenta M. Kováča, ale čo ho malo prinútiť k odstúpeniu z funkcie hlavy štátu. V polovici augusta 1995 B. Chylo-Pták pricestoval z Českej republiky do Bratislavy, kde sa opakovane stretol s riaditeľom 2. sekcie SIS Jaroslavom S. Po tomto stretnutí sa dvakrát pokúsil B. Chylo-Pták vylákať M. Kováča ml. na stretnutie, ktoré sa malo uskutočniť vo vytypovanom erotickom salóne v Bratislave alebo na bližšie neurčenom mieste v rakúskom Hainburgu. Od prekročenia štátnej hranice s ČR v Kútoch bol B. Chylo-Pták nepretržite monitorovaný sledovačkou SIS v rámci akcie s krycím názvom Únik. Žiadosť o sledovanie B. Chyla-Ptáka podpísal námestník riaditeľa SIS Jaroslav S., i keď podľa zákona o SIS takéto oprávnenie prislúcha výhradne riaditeľovi SIS. Nielen ako kuriozitu treba spomenúť, že žiadosť bola podpísaná dňa 14. augusta 1995, pričom sledovanie sa začalo už dva dni predtým. Sledovačka v auguste 1995 monitorovala tiež erotické salóny v Bratislave. Súčasne bol sledovaný aj M. Kováč ml. a jeho rodina vrátane jeho rodinného domu v Svätom Jure. Sledovanie prebiehalo až do 31. augusta 1995, t.j. až do času, keď bol M. Kováč ml. unesený. Aktivita sledovačky SIS zameraná na B. Chylo-Ptáka bola súčasne kamuflážou, ktorá zakrývala zámer sledovania M. Kováča ml.
JAROSLAV S. V AKCII
V súvislosti s prípravami na zavlečenie M. Kováča mladšieho do zahraničia požiadal riaditeľ 2. sekcie SIS Jaroslav S. dňa 28. augusta 1995 zástupcu riaditeľa odboru hraničnej a cudzineckej polície plk. Ladislava Č., aby bol umožnený voľný pohyb príslušníka SIS Milana L. na hraničných priechodoch Petržalka - Berg, resp. Jarovce - Kitsee. Deň pred únosom o 10.45 h Ladislav Č. navštívil Jaroslava S. priamo v objekte kontrarozviedky SIS. Dňa 30. augusta 1995 nariadil Jaroslav S. príslušníkovi 2. sekcie SIS kpt. Martinovi Č., aby uskutočnil poznávaciu jazdu s autobusom SIS na trase Bratislava - Modra - Harmónia a späť, vozidlo odstavil v objekte kontrarozviedky a zotrval v pohotovosti. Na druhý deň - teda 31. augusta 1995 - pred 13.00 h mu bolo telefonicky oznámené zo sekretariátu riaditeľa 2. sekcie SIS, že autobus má vrátiť na útvar dopravy SIS. Ešte v deň únosu v skorých ranných hodinách si Jaroslav S. osobne vyžiadal od autoreferenta kontrarozviedky štyri štátne poznávacie značky na motorové vozidlá s označením rôznych okresov Slovenska. K únosu M. Kováča ml. došlo 31. augusta 1995. Pôvodne sa akcia pripravovala v inom variante, ale pre problémy a komplikácie sa únos M. Kováča ml. a jeho zavlečenie do cudziny uskutočnili tak, ako to už verejnosť pozná z doteraz publikovaných informácií. V uvedený deň vykonával príslušník SIS Dušan H. službu v sledovacom vozidle typu Mercedes 208 D, ŠPZ BHH 42 - 59, ktorý bol zaparkovaný pred domom M. Kováča ml. vo Svätom Jure už niekoľko dní. Ďalší príslušníci sledovačky SIS nasadení do akcie boli rozmiestnení v osobných motorových vozidlách v lokalite obce Svätý Jur. Išlo o Dušana R. s vozidlom Hyunday Lantra červenej farby, v ktorom sedel aj Oskar Fegyveres, ďalej o Jiřího N. vo Forde Mondeo modrej farby, Igora M. v BMV 320 bordovej farby, Petra S. s Toyotou Camri zelenej farby a Róberta P. v Honde Accord modrej farby. Činnosť sledovačov priamo riadil vedúci útvaru sledovania Róbert B. v Mazde 626 striebornej farby. Operatívne riadenie akcie, t.j. únos a zavlečenie koordinoval riaditeľ 2. sekcie SIS Jaroslav S. Priebeh akcie kontroloval riaditeľ SIS I. Lexa. Svedkovia potvrdili, že 31. augusta 1995 bol Ivan Lexa v priestoroch kontrarozviedky SIS v objekte, ktorý sa nachádza v bezprostrednej blízkosti štátnej hranice s Rakúskom. Na komunikáciu počas akcie používal špeciálnu rádiostanicu. Dôležité úlohy pri únose M. Kováča ml. plnil príslušník SIS Michal H., ktorého priamo riadil Jaroslav S. Na pokyn Jaroslava S. prepravu automobilového konvoja s uneseným M. Kováčom ml. na území Rakúska od hraničného priechodu Berg až do Hainburgu zabezpečoval riadiaci dôstojník SIS Ján T., ktorý tiež telefonicky upozornil žandársku stanicu v Hainburgu, že pred budovou stojí vozidlo s osobou, na ktorú je vydaný medzinárodný zatykač. V období po vykonaní akcie boli vybraní príslušníci SIS zvýhodňovaní v odmeňovaní, vybavení motorovými vozidlami a inak.
(Pokračovanie zajtra)
