BRATISLAVA (SME - gk) - Prepad nemeckej ekonomiky v treťom štvrťroku minulého roku a výrazné oslabenie piemyselnej výroby vo Francúzsku môžu znamenať, že krajiny eurozóny budú musieť čeliť riziku recesie. Hrubý domáci produkt (HDP) Nemecka v poslednom kvartáli roku 1998 oslabil o 0,4 percenta, kým v predchádzajúcom mesiaci jeho rast predstavoval 0,9 %. Okrem toho nemecký index podnikateľskej dôvery IFO v januári klesol z decembrovej úrovne 91,4 na 91,1 bodu , čo predstavuje už ôsme medzimesačné oslabenie za sebou.
Francúzska priemyselná produkcia zaznamenala za posledný mesiac minulého roka výraznejšie oslabenie, ako sa pôvodne predpokladalo, a to až o 1,6 percenta. Hoci negatívne výsledky dvoch najväčších európskych ekonomík ešte nemusia znamenať recesiu v celej eurozóne, ale rozhodne poukazujú na výraznejšie spomalenie, ako pôvodne očakávali analytici. Prípady Nemecka a Francúzska jasne dávajú najavo, že vplyv krízy ázijských krajín, Brazílie a Ruska je už viditeľný aj v európskych ekonomikách.
Prepad ekonomiky mal negatívny dosah na európsky export, a tým aj na produkciu a výrobný sektor. Hrozba recesie vyvolala napätú situáciu medzi ministrami financií krajín eurozóny a predstaviteľmi Európskej centrálnej banky (ECB). Kým ministri financií požadujú od ECB ďalšie uvoľnenie monetárnej politiky cez zníženie úrokových sadzieb, centrálna banka očakáva, že krajiny eurozóny obmedzia svoje výdavky. Po tom, ako ECB vo štvrtok podľa očakávania neznížila svoje krátkodobé úrokové sadzby, kritika jej pôsobenia sa vystupňovala. Nemecký minister financií Oskar Lafontaine označil požadované znižovanie vládnych výdavkov ako krátkozraké opatrenie, ktoré môže napáchať viac zla, ako osohu. Krátenie štátnych výdavkov môže ekonomike pomôcť, keď rastie, ale v terajšom stave, keď jej výhliadky sú neisté, môže zabrzdiť budúci rozvoj. Okrem toho európski ministri financií zdôraznili, že ak ECB neuvoľní svoju monetárnu politiku, budú musieť jednotlivé vlády pristúpiť k expanzívnejšej fiskálnej politike, čo by znamenalo výraznejšie zásahy štátu do ekonomiky.
