Väznica na ostrove Imrali, ktorý bol vyhlásený za "zakázanú zónu" z dôvodu väznenia svojho najnovšieho prominentného obyvateľa, vodcu kurdských povstalcov Abdullaha Öcalana, "hostila" už pred ním slávne osobnosti. Bol medzi nimi napríklad bývalý turecký premiér Adnan Menderes, rovnako ako kurdský režisér Yilmaz Guney.
Ostrovček v Marmarskom mori, na ktorom bude súdený šéf Strany kurdských pracujúcich (PKK), už zažil dramatické scény: v roku 1961 sa stal miestom popravy bývalého premiéra Menderesa a jeho dvoch ministrov, zosadených o rok skôr pri armádnom puči a súdených na susednom ostrovčeku.
Väznica na ostrove Imrali sa začala stavať v roku 1933 a bola oficiálne otvorená 11. augusta 1935. Za normálnych okolností v nej vládne polootvorený režim, keď je väzňom dovolené pohybovať sa po ostrove. Pred Öcalanovým príchodom ich bolo vo väznici 247, všetci však boli vopred premiestnení do iných väzenských zariadení, aby uvoľnili miesto kurdskému vodcovi. Rovnako doterajší väzenský personál a pracovníkov ostrahy kompletne vystriedal kontingent 500 strážnikov. Ostrovček široký 10 kilometrov a dlhý zhruba 20 kilometrov, ležiaci 50 kilometrov juhozápadne od Istanbulu, je chýrny ako "neopustiteľná pevnosť". Jedinými väzňami, ktorým sa podarilo z Imrali utiecť, bola skupina Čečenov, ktorí v roku 1996 vzali ako rukojemníkov cestujúcich trajektu Avrasya.
Prvá stavba pri vstupe na ostrov nesie nápis so slávnym citátom (zakladateľa tureckého štátu) Kemala Atatürka: "Šťastný ten, kto sa môže nazvať Turkom." Kurdský vodca Öcallan ho však nezbadal - viedli ho okolo neho so zaviazanými očami, aby nemohol spoznať miesto, kde sa nachádza.
(ČTK)
