BRATISLAVA (SME - dd) - Oslabovanie slovenskej koruny v predchádzajúcich dňoch sa podľa analytikov dalo očakávať. Rovnaký smer pohybu si koruna zachová aj naďalej, ak však nedôjde k žiadnym neočakávaným nepriaznivým udalostiam, malo by ísť o oslabovanie pomalé a postupné. Odhady, na akú úroveň by mala koruna oslabiť, sa rôznia. Podľa niektorých odborníkov by mala koruna do kona roka oslabiť o 8 %, podľa ďalších o 10 % a podľa iných o 15 %.
Díler ING Barings Branislav Matušek predpokladá, že po prudkom oslabení v priebehu posledného týždňa by sa mala situácia na devízovom trhu v najbližších dňoch upokojiť. Korune by pritom podľa jeho slov mohli uškodiť hlavne neuvážené alebo zle načasované výroky členov vlády alebo NBS, ktoré môžu vyvolať panické reakcie zahraničia voči Slovensku.
Korunu bude aj naďalej ovplyvňovať deficit bežného účtu platobnej bilancie, ktorý zatiaľ niet čím vykrývať. "Problémy očakávame predovšetkým v prvom polroku. V druhej časti roku je potom pravdepodobnejší prílev devíz, ktorými sa bude dať tento deficit vyvážiť. K prílevu devíz by malo dôjsť aj vďaka plánovanej emisii eurobondov pre slovenskú vládu, úverom pre niektoré podniky, alebo vďaka zvýšenému prílevu priamych zahraničných investícií," povedal v tejto súvislosti hlavný ekonóm Tatra banky Ján Tóth.
Podľa Martina Barta zo Slovenskej sporiteľne bude pre ďalší vývoj koruny rozhodujúci predovšetkým vývoj štátneho rozpočtu. Aktuálna je najmä otázka, či sa podarí vyriešiť súčasné riziká rozpočtu. Riešenie rozpočtu má pritom podľa neho tak psychologický, ako aj fundamentálny vplyv na kurz. "Psychologický vplyv spočíva v tom, že dôveru zahraničia v túto vládu výrazne ovplyvní skutočnosť, či bude dostatočne silná, aby dokázala udržať na uzde verejné výdavky a znížiť deficit verejných financií," povedal M. Barto. Priamy vplyv na ekonomiku spočíva v tom, že prostredníctvom nadmerných výdavkov vlády by mohlo dôjsť k rastu domáceho dopytu a to by vytvorilo tlak na rast deficitu bežného účtu. "Predbežné výsledky o zahraničnom obchode za január vyzerajú veľmi sľubne, či však skutočne ide o vplyv vládnych opatrení, alebo zhodu okolností, budeme môcť s istotou povedať až po dvoch až troch mesiacoch," dodal M. Barto.
Vplyv predpokladaného postupného oslabovania kurzu koruny na občanov by podľa odborníkov nemal byť až taký značný. "Iné by to bolo iba v prípade, že by kurz oslabil veľmi prudko. Vtedy by sa dalo očakávať zvyšovanie cien tovarov z dovozu alebo naviazaných na suroviny z dovozu," vysvetlil Ján Tóth. Podniky pocítia oslabovanie kurzu koruny predovšetkým vo forme zvýšenia náročnosti na splácanie zahraničných dlhov. Veľká časť devízových úverov totiž nie je nijako zabezpečená proti kurzovým rizikám. Ak by si však podniky začali z dôvodu obáv z ďalšieho vývoja kurzu koruny zaisťovať svoje kurzové pozície a začali by vo väčšej miere už teraz nakupovať devízy, oslabenie by bolo určite ešte vyššie. Exportéri však slabšiu korunu zrejme privítajú, lebo zvyšujú ich cenovú konkurencieschopnosť na svetových trhoch.
