Konštatuje sa to v analýze, ktorú včera zverejnila Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj OECD. Táto analýza má 146 strán a OECD sa vo svojich publikáciách takto podrobne Slovenskom naposledy zaoberala v roku 1996.
Organizácia napríklad konštatuje, že od tej doby na Slovensku nedošlo prakticky k žiadnemu pokroku pri reštrukturalizácii bankového sektora. Dve štátom kontrolované banky, ktoré majú asi 40-percentný podiel na celkových aktívach bankového sektora, majú stále vo svojich portfóliách vysoký podiel zlých úverov. Rovnako, ako pred tromi rokmi, aj teraz potrebujú okamžitú reštrukturalizáciu a privatizáciu. Jedinou výraznou zmenou, bolo iba to, že IRB sa dostala do nútenej správy NBS. OECD pritom podporuje myšlienku privatizácie všetkých bánk, vrátane Slovenskej sporiteľne. To by na Slovensko prinieslo nový kapitál, banky by získali strategických partnerov a prispelo by to k zvýšeniu ich konkurencieschopnosti.
OECD pri hodnotení bankového sektora upozorňuje predovšetkým na doteraz skrytý problém majetku, ktorý slúži ako záruky za bankové úroky. Ich kvalitu označuje za otáznu - predovšetkým pri potrebe rýchlo sa zbaviť takýchto aktív. Prejavilo sa to napríklad pri pôsobení NBS v pozícii núteného správcu IRB. OECD preto za veľké rozpočtové riziko označuje práve stav bankového sektora. Podľa údajov organizácie ručí štát za úvery bánk v objeme zhruba 100 mld Sk, pričom veľká časť tohto dlhu je spojená s klasifikovanými aktívami. Ďalšími výraznými rizikami rozpočtu sú dlhy štátnych fondov, ako je napríklad FNM, či Štátny fond cestného hospodárstva, ako aj záruky za úvery súkromných firiem.
OECD privítala balíček ekonomických opatrení. Upozorňuje však na úzky priestor, ktorý ostáva vláde pri súčasnej makroekonomickej nestabilite. Okrem toho je tu problém s nezamestnanosťou, ktorá bude podľa OECD v najbližšej dobe rásť. Nezamestnanosť má však na Slovensku štrukturálnu povahu, pričom medzi jednotlivými regiónmi krajiny sú badateľne výrazné rozdiely. Tie sa podľa OECD tak skoro odstrániť nepodarí.
OECD na margo NBS poznamenáva, že sa jej celkom podarilo zvládnuť prechod na nový kurzový režim. Teraz by sa však mala sústrediť na vybudovanie transparentného a dôveryhodného rámca menovej politiky v novom kurzovom režime. NBS by sa podľa OECD mala aj naďalej držať opatrnej menovej politiky, predovšetkým v dôsledku výraznej neistoty, ktorú možno cítiť tak na slovenskom, ako aj na medzinárodných finančných trhoch. "Nižší kurz koruny by pravdepodobne nepriniesol žiadne zlepšenie v zahraničnom obchode. Na to budú potrebné skôr zmeny v rozpočtovej politike a urýchlenie reštrukturalizácie hospodárstva. Oslabenie koruny by však v súvislosti s vysokou zahraničnej zadlženosťou prinieslo problémy tak bankám, ako aj podnikom a verejnému sektoru," konštatuje OECD.
