Rozšírenie NATO o (zatiaľ) troch nových členov - Poľsko, ČR a Maďarsko - označujú politici na Východe od samého začiatku za krok ohrozujúci ich životné záujmy a rovnováhu síl. Rusi vytrvalo a pokojne opakujú svoje "net" a v tichosti sa snažia využiť každú príležitosť oponovať západnej bezpečnostnej politike - príkladom bola Bosna a zostáva ním Kosovo. Bieloruský prezident je naladený na rovnakú vlnu, jeho vízie však v mnohom predčia skúsenú Moskvu.
Alexandrovi Lukašenkovi nesedí hrdý pasívny odpor, neuspokojuje ho členstvo v bezpečnostnej zmluve Spoločenstva nezávislých štátov. Bielorusko, inak tiež člen Hnutia nezúčastnených, v ktorom sú zväčša rozvojové krajiny vrátane nevyhlásených jadrových štátov India a Pakistan, dnes ústami Alexandra Lukašenka volá po vytvorení aliancie "vyvažujúcej" NATO. Toto antinato, o ktorom Lukašenko hovoril v iránskej televízii (podobnú myšlienku v Rusku hlása časť komunistov v parlamente), by mohlo mať zrejme za členov napríklad Indiu či Irán.
Bývalému predsedovi kolchozu k pocitu bezpečnosti chýbajú tiež ruské jadrové rakety, ktoré boli stiahnuté z územia Bieloruska po rozpade ZSSR v zmysle rusko-americkej odzbrojovacej dohody. "Pokladal som to a pokladám za veľkú chybu," povedal vo štvrtok. "Nepriatelia" Bieloruska, ale aj Moskva sama si môžu len gratulovať - byť totiž z titulu jadrovej moci vydierateľný osobnosťou, ako je Lukašenko, by nebolo nijako príjemné (hoci spúšte by mali, samozrejme, v rukách Rusi). Moskve celkom stačí rusko-bieloruský zväz, ktorý fakticky znamená súštátie a teoreticky dáva Lukašenkovi akúsi šancu stať sa prezidentom(!) tohto súštátia.
Novú orientáciu Minska napokon dokladá ešte jedna Lukašenkova vízia. Po vlaňajšej kontroverzii s diplomatmi Európskej únie a USA, ktorých v rozpore s medzinárodnými konvenciami vysťahoval z ich rezidencií, dnes naopak pozýva do Minska diplomatov arabských krajín. V stredu prijal vyslancov krajín islamu v Poľsku a Rusku, priamo ich vyzval, aby si otvorili úrady v Minsku a dokonca im sľúbil garanciu investícií v krajine, ktorá má cestu k trhovej ekonomike práve vďaka Lukašenkovi zarúbanú. Netreba ani dodať, že o takejto záruke sa západným "vykorisťovateľom" v Bielorusku nemohlo ani snívať. BAŠA JAVŮRKOVÁ
