ej ľavice v bratislavskom Istropolise. Na konferencii sa stretli dva ešte stále odlišné svety. Majú síce spoločné hodnoty, ale kým jeden (Slovensko) o nich uvažuje nanajvýš na štyri roky dopredu, druhý (Rakúsko) hovorí o treťom tisícročí. Slovenský svet (predseda SDĽ J. Migaš) je celkom pochopiteľne po uši zahrabaný do domácich problémov, kde dnešné spolužitie a spoluvládnutie s konzervatívnou a liberálnou pravicou si vyžiadalo predchádzajúce obdobie devastovania ekonomiky a spoločnosti ako celku, o stále živých hrozbách nacionálnej xenofóbie a extrémne ľavicového populizmu ani nehovoriac. Svet vonkajší (predseda rakúskeho parlamentu H. Fischer) si dovolil luxus uvažovania na vyššej či časovo vzdialenejšej úrovni, kde sympaticky zneli úvahy, že treba odmietnuť predstavu budovania akéhosi fixného modelu spoločenského zriadenia a nahradiť ju principiálnymi hodnotami. Permanentnou úlohou socialistických a sociálnodemokratických strán má byť v budúcnosti obhajoba dôstojnosti človeka a demokratizácia spoločnosti. Ľavica vie, že musí momentálne žiť s pravicou, lebo lepšieho variantu niet, avšak vie, že momentálne neznamená navždy, a tak občas zaznejú aj slová o krotení kapitalizmu, ktorý sa navracia v brutálnej podobe. Akú odpoveď na ľavicovú predstavu o tom, čo je to momentálne, nájde pravá strana?

RÓBERT KOTIAN