BRATISLAVA (SME - r) - Minister hospodárstva SR Ľ. Černák, ktorý odmieta podozrenie z akejkoľvek spolupráce s komunistickou štátnou bezpečnosťou, opakovane zverejnil dokument z roku 1994, ktorý má podľa neho dokázať, že nespolupracoval s ŠtB. V sobotu na tlačovej besede počas rokovania mimoriadneho snemu Demokratickej únie, ktorú reprezentuje v SDK, Černák rozdal novinárom kópiu osvedčenia vydaného SIS dňa 25. marca 1994, podľa ktorého nie je evidovaný v zoznamoch ŠtB. Túto ukázal na televíznu kameru aj počas včerajšej publicistickej relácie TV Markíza Na telo. Osvedčenie podpísal vtedajší a súčasný riaditeľ SIS Vladimír Mitro. Podľa denníka SME však SIS mala oprávnenie vydávať lustračné osvedčenia iba v čase od 20. apríla 1993 do 20. januára 1994. Túto skutočnosť môže SME dokázať aj odôvodnením súdneho rozhodnutia. SIS vydávala lustračné osvedčenia na základe uznesenia Mečiarovej vlády č. 276 z 20. apríla 1993, a to iba v čase od 20. apríla 1993 do 20. januára 1994. Po tomto termíne už neexistoval žiadny orgán, ktorý by mohol osvedčenia vydávať, a to napriek tomu, že tzv. lustračný zákon platil až do konca roka 1996.
Súčasnú kauzu okolo lustrácií inicioval exriaditeľ SIS I. Lexa, ktorý interpeloval predsedu vlády s otázkou, koľko percent bývalých príslušníkov ŠtB má vo vláde. Denník Slovenská republika zverejnil v sobotu osvedčenie vydané bývalým Federálnym ministerstvom vnútra ČSFR, podľa ktorého bol Černák evidovaný ako spolupracovník ŠtB s dôvetkom, že "táto skutočnosť neosvedčuje vedomú spoluprácu s ŠtB". Černák v rozhovore pre SME minulý týždeň konštatoval, že nikdy nebol evidovaný v ŠtB ako akýkoľvek spolupracovník. "Lustračné osvedčenie mám uložené a je každému k dispozícii na nahliadnutie," zdôraznil. Riaditeľa SIS V. Mitra, ktorý môže vysvetliť rozpor v dátumoch, sa nám do uzávierky nepodarilo zastihnúť. Existencia dvoch rôznych lustračných osvedčení súvisí podľa viacerých pozorovateľov najmä s problémami delimitácie bývalého Federálneho ministerstva vnútra ČSFR a s neochotou rešpektovať na Slovensku lustračný zákon. Lexovu interpeláciu hodnotia ako účelový politický manéver. Lustračný zákon totiž neexistuje a Lexa je podozrivý zo spáchania viacerých trestných činov, vrátane zneužitia právomocí verejného činiteľa, pričom parlamentu už bola doručená žiadosť vyšetrovateľa o vydanie súhlasu na jeho trestné stíhanie.
