VIEDEŇ, ŽENEVA, LONDÝN, KIGALI (TASR, r) - Takmer na celom svete sa včera napoludnie rozozvučali zvony vo chvíli, keď začala platiť zmluva o zákaze nášľapných mín, ktorú podpísalo v decembri 1997 v kanadskej Ottawe viac ako 160 štátov, z ktorých 65 už pristúpilo aj k jej ratifikácii. Neurobili tak zatiaľ USA, Rusko, Čína, India, Irak, Irán, Izrael, Južná a Severná Kórea, Pakistan, Egypt a Kuvajt - zväčša najväčší producenti tohto typu mín.
V ten istý deň však prišla z africkej Rwandy tragická správa, že v sobotu zahynuli pri výbuchu míny dve malé deti a šesť ďalších utrpelo vážne zranenia. Mína, ktorá explodovala v meste Cyungo, 80 kilometrov severne od Kigali, bola pravdepodobne pozostatkom vojny z rokov 1990-94. Úmrtia a zranenia spôsobené nášľapnými mínami sú v Rwande veľmi časté, hoci rwandská armáda spolu s americkými expertmi pracuje na ich odstraňovaní.
Generálny tajomník OSN Kofi Annan označil 1. marec 1999 za deň, ktorý môže zachrániť životy miliónov ľudí pred barbarskými zbraňami, akými sú míny. "Osobitne by som chcel oceniť prínos Medzinárodnej organizácie za zákaz nášľapných mín a Medzinárodného výboru Červeného kríža (MVČK), ktoré zdanlivo beznádejné úsilie premenili na realitu," vyhlásil Annan v osobitnom posolstve k tomuto dňu. Tieto organizácie vybudovali podľa neho základ pre novú éru boja proti malým zbraniam, ktoré zabíjajú a mrzačia civilistov bez rozdielu. Boj za odstránenie mín je vrcholom tohto úsilia, nielen kvôli škodám, ktoré tieto zbrane napáchali, ale kvôli stálej hrozbe, ktorú ešte aj dnes predstavujú na mnohých miestach sveta, uvádza sa ďalej vo vyhlásení šéfa OSN.
Pre MVČK sa o úspechu zmluvy bude dať hovoriť až vtedy, keď sa zníži počet obetí nášľapných mín, a keď budú polia, kde sú míny nastražené najčastejšie, opäť osiate. Nášľapné míny majú ročne na svedomí životy 26 000 ľudí, z čoho 90 percent tvoria civilisti. Napriek výzvam na skoncovanie s nášľapnými mínami organizácia Handicap International avizuje šírenie týchto nebezpečných náloží v Senegale a Angole - v krajinách, ktoré sú signatármi dohody.
Na svete sa vyrábalo 360 druhov nášľapných mín v cene od 3 do 300 dolárov. Ich dezaktivácia stojí približne desaťkrát viac ako výrobné náklady a zamorených je 70 krajín, pričom najväčší počet mín je v Afganistane, Angole, Bosne, Kambodži, Chorvátsku, Eritrei, Iraku, Mozambiku, Namíbii, Nikarague, Somálsku a Sudáne. Signatári zmluvy, ktorá bola podpísaná v kanadskej Ottawe v decembri 1997, sa zaväzujú zakázať použitie, skladovanie, výrobu a prepravu nášľapných mín a zničiť existujúce zásoby. Podpisu dohody predchádzala niekoľkoročná kampaň, na ktorej sa vo veľkej miere popri Jody Williamsovej, americkej koordinátorke Medzinárodnej organizácie za zákaz nášľapných mín (v roku 1997 dostala Nobelovu cenu za mier) podieľala aj nebohá britská princezná Diana.
