ho roku v renesančnom kaštieli v Galante. Odvtedy mali svoje úspešné turné po slovenských galériách, pričom napríklad v Oravskej galérii v Dolnom Kubíne, kde boli prezentované výsledky všetkých štyroch ročníkov, zaznamenali absolútny divácky rekord počas existencie Oravskej galérie. Až do konca marca ponúka Michalský dvor komornejší variant zo sympózia, no ako naznačila bratislavská vernisáž, zdá sa, že divácky záujem bude rovnako veľký. Zmena štatútu sympózia a vytvorenie združenia Bronz vyústili v minulom roku v organizátorskej réžii sochárov Laca Saba a Jozefa Hobora do unikátneho projektu. Obidvaja sochári ponúkli účasť na sympóziu medzinárodne uznávaným slovenským grafikom V. Gažovičovi a R. Jančovičovi a maliarom I. Pavlemu a Š. Polákovi, aby si po prvýkrát počas svojej výtvarnej tvorby odliali do bronzu sochu. Veľký anglický sochár Henry Moore svojho času povedal, že porozumenie pre sochárstvo závisí od toho, či sme schopní reagovať na trojrozmerné tvary. V prípade vystavujúcich grafikov a maliarov sa zdá, akoby tretí rozmer bol samozrejmou súčasťou ich doterajšieho výtvarného prejavu. Myslenie v treťom rozmere je pre nich také prirodzené, ako pre rodených sochárov. Bronzové plastiky presvedčivo rozprávajú príbeh autorov o porozumení sochy ako výtvarného fenoménu. Aby sa však nezaprelo ani ich pôvodné "remeslo", v Michalskom dvore sú aj príklady ich grafickej a maliarskej tvorby, v prípade vyučených sochárov je to zase pre zmenu ich grafická tvorba. I keď prítomná výstava umožňuje rekapitulovať 4. ročník, zdá sa, že sochársky príbeh grafikov a maliarov sa týmto ani zďaleka neskončil. Výrazný pohyb štvrtého ročníka možno chápať aj ako výzvu. Alebo slovami Georgesa Braqua, umenie by malo znepokojovať…