Najnápadnejším objektom večernej oblohy v marci je planéta Venuša. Podľa slovenského astronóma Záviša Bochníčka Venuša svieti ako veľmi jasná hviezda nad západným obzorom a zapadá po 20. hodine. Od Zeme je vzdialená 200 miliónov kilometrov. Je bližšie k Slnku ako k Zemi, vzdialenosť medzi Zemou a Venušou sa však teraz zmenšuje každý deň o pol milióna kilometrov. Najbližšie k Zemi bude Venuša v auguste, vo vzdialenosti 43 miliónov kilometrov. Táto planéta sama nesvieti. Svetlo, ktoré možno vidieť, je slnečné svetlo odrazené od mrakov, do ktorých je Venuša stále zahalená. Zvláštnosťou spomínaných mrakov je, že obsahujú kyselinu sírovú. Pod mrakmi je hustá atmosféra zložená z oxidu uhličitého. Bezvodý povrch Venuše je zahriaty na 500 stupňov Celzia, čo vylučuje možnosť života na planéte. Druhou voľným okom na večernej oblohe viditeľnou planétou je Saturn v súhvezdí Rýb. Známy je svojím prstencom, ktorý obopína planétu a vznáša sa nad jej rovníkom. Skladá sa z drobných, spolu nesúvisiacich častíc, ktoré všetky ako miniatúrne mesiačiky obiehajú v rovnakej rovine okolo planéty. Saturn samotný je plynová guľa s priemerom 10-krát väčším ako Zem, pričom jeho hmotnosť je len 20-krát väčšia. Na ceste k planéte Saturn je veľká výskumná Sonda Cassini, ktorá na ňu doletí už v roku 2004. Z ďalších planét je Merkur viditeľný v prvej polovici marca za večerného súmraku ako osamelá hviezda nízko nad západným obzorom. Mars nachádzajúci sa v súhvezdí Váh vychádza až o 22.00 h a potom je viditeľný až do rána. Od Zeme je Mars vzdialený 120 miliónov kilometrov. Najbližšie k Zemi bude koncom apríla vo vzdialenosti 86 miliónov kilometrov. K Marsu letí jedna japonská sonda a dve americké výskumné sondy. Cieľ dosiahnu až koncom tohto roka. (TASR)