ktoré už teraz priniesli nepriaznivé klimatické a meteorologické podmienky, sa v budúcnosti budú len znásobovať. Ešte horšie je ale poznanie, že sú to bohaté krajiny, ktoré sú asi tou najvýznamnejšou príčinou stále sa zväčšujúcich škôd spôsobených zhoršovaním klímy, ktorým už teraz toľko trpia práve tie najchudobnejšie krajiny sveta.

Minulý týždeň som navštívil niekoľko krajín v Strednej a Južnej Amerike. Okrem obvyklých ťažkostí spojených s finančnými krízami sa každý priamo roztriasol pri myšlienke krutých porúch počasia za posledné dva roky. Fenomén El Niňo z rokov 1997-98 viedol k ohromným dažďovým zrážkam, ktoré spôsobili nevídané záplavy vo všetkých andských štátoch, hlavne v Ekvádore a Peru. Prudké lejaky zničili úrodu na poliach a zrovnali so zemou cesty, mosty a elektrické stĺpy za miliardy dolárov. Okrem toho, stredoamerické štáty sa dosiaľ spamätávajú zo šoku menom hurikán Mitch, čo bol najhorší hurikán, ktorý Strednú Ameriku za posledných 200 rokov zasiahol. Takmer 10 000 životov bolo zmarených, škody na majetku dosiahli niekoľko miliárd dolárov. Ako v prípade El Niňa tak tohoto hurikánu, po prírodnej katastrofe nasledovali výbuchy infekčných chorôb.

Je to asi práve ten prípad, keď boli dve klimatické katastrofy vzájomne prepojené. K javu El Niňo dochádza vtedy, keď sa teplá voda západného Pacifiku (z oblastí v okolí Indonézie, Malajzie a Filipín) vylieva cez celý Pacifik až k západným brehom Latinskej Ameriky. Teplé vody, zhromažďujúce sa pozdĺž juhoamerického pobrežia, spôsobujú nevídané dažďové zrážky v Ekvádore a Peru, ale zároveň vysušujú oblasť juhovýchodnej Ázie. El Niňo je po roku, či neskôr nasledovaný tzv. efektom, nazývaným La Niňa, pri ktorom sa teplé vody rýchlo vracajú späť cez Pacifik. História ukazuje, že pre roky La Nini, ako bol rok 1998, sú celkom typické neľútostné hurikány, zúriace predovšetkým v Karibiku, presne tak, ako sa predviedol hurikán Mitch.

Tieto strašné skazy - počítané v tisícoch stratených životov a miliardách dolárov zničeného majetku veľmi chudobných krajín - by boli samé osebe zlé, keby navyše neexistovalo ďalšie podivné podozrenie: totiž, že sú to práve bohaté krajiny, ktoré by mohli byť hlavným faktorom, ktorý spôsobuje takú prudkosť zmienených nedávnych udalostí. Snáď každý už počul o pravdepodobnosti dlhodobého globálneho otepľovania, ktoré je spôsobené nadmerným používaním olejov a plynov vo vyspelých priemyselných ekonomikách, a ktoré vedie k zvyšovaniu koncentrácie oxidu uhličitého v atmosfére. Zvyšovanie obsahu oxidu uhličitého spôsobuje, že sa Zem prenikajúcimi slnečnými lúčmi oveľa viac zohrieva a zvyšuje sa jej povrchová teplota.

Počítačové modely predpokladajú, že globálne otepľovanie je práve tým faktorom, ktoré v posledných 20-tich rokoch stále zvyšuje početnosť a prudkosť javu El Niňo, a teda tiež zintenzívnenie hurikánov v Karibskom bazéne.

Klimatické a meteorologické modely sú ale v tomto smere zatiaľ veľmi nepresné a nemôžu priamo potvrdiť toto spojenie (meteorológovia, rovnako ako ekonómovia, získali za svoje nedokonalé predpovede tiež zlú reputáciu). Táto stále rastúca vedecká disciplína predpokladá dva základné fakty:

nadmerná spotreba energií vo vyspelých bohatých ekonomikách spôsobuje postupné otepľovanie Zeme,

sú to práve chudobné krajiny - hlavne v trópoch, ktoré majú najväčšiu pravdepodobnosť, že budú postihnuté tými najhoršími škodami.

Z toho vyplýva, že bohaté krajiny tlačia chudobné niekam, čomu ekonómovia hovoria sféra ekonomickej externality , teda ekonomickej periférie, a tým, že sa mení globálna klíma, môžu byť bohaté krajiny nakoniec samé príčinou nesmiernej pohromy a katastrofy, a to práve v tých najcitlivejších a najchudobnejších oblastiach zemegule.

Bohaté krajiny často rady poučujú chudobné krajiny, čo a ako majú robiť, ako vykonávať národné politiky, ako sa opäť postaviť na nohy po ničivom hurikáne alebo povodni, či dokonca ako znížiť spotrebu energie vo svojich chudobných krajinách. Bohaté ekonomiky sa ale správajú oveľa horšie, keď sa chopia zodpovednosti za vlastné správanie.

Keďže sú teda bohaté krajiny tým najdôležitejším faktorom pri zmenách globálnej klímy a keďže sú klimatické zmeny najdôležitejším faktorom pri stratách ľudských životov, ničení poľnohospodárskej pôdy, fyzickej skazy, a dokonca i šírení chorôb v chudobných krajinách, potom pred bohatými krajinami stojí skutočne veľa práce, ktorej sa musia chopiť. Na jednej strane by mali pomôcť splatiť všetky škody, ktoré v chudobných štátoch nepriamo spôsobili (bude treba, aby vedci potvrdili či naopak odmietli takú spojitosť), a na druhej stane by sa bohaté krajiny mali ujať vážnych a dlhodobých programov (ako je obmedzenie užívania fosílnych palív), aby bolo možné obmedziť náklady na obnovu životného prostredia, ktoré uvaľujú na seba i na celý zvyšok sveta.

JEFFREY S. SACHS, Cambridge

© Project Syndicate