po celom svete vystrelia prudko nahor. Zjednodušene by sa dalo povedať: ak klesne ponuka (nevypestuje sa toľko, ako keby svietilo slniečko a pršal osviežujúci dáždik), dopyt zostane nezmenený (všetci musia jesť), tak ceny obilia či kávy na všetkých svetových parketoch dosahujú dlhodobé rekordy.

Počasie však nevplýva iba na ceny potravín, ale aj na ceny nerastov. Neuveriteľné? Napríklad, ak postihne Juhoafrickú republiku zemetrasenie, ktoré poruší najväčšie zlaté doly na svete, platí to isté, ako pri potravinách (až nato, že zlato jesť nemusíme - priznajme si ale, že bez neho žiť nevieme).

Nehovorme však iba o katastrofách, taká cena ropy môže závisieť aj od prozaickejších faktorov. Zima 1998/99 bola v severných štátoch USA veľmi mierna, preto cena ropy - v značnej miere závislá od ceny vykurovacieho oleja - v dôsledku nízkeho dopytu (nikomu nebolo zima) a nezmenenej ponuky (vrtné veže nepostihlo zemetrasenie) klesla na 12-ročné minimum. Pokles bol však zapríčinený aj neschopnosťou uzavretia dohody o ťažobnom strope medzi Saudskou Arábiou, Kuvajtom, Venezuelou a Kolumbiou. Cene nepomohlo ani bombardovanie Iraku, ďalšieho veľkého producenta ropy (možno preto, že je na Bagdad uvalené embargo).

Netreba sa preto čudovať, že všetci obchodníci s komoditami denno-denne s napätím sledujú počasie na celom svete. Že sa to Slovenska netýka? Však takmer všetci domáci výrobcovia ovocných nápojov (nie je ich málo) nakupujú pomarančový koncentrát z Brazílie, kde sa počasie každú chvíľu zmieta v rytme samby. TOMÁŠ VELECKÝ