o Libanonu a dosiahla pokrok na mierových rokovaniach s Palestínčanmi. V rozhovore pre denník Jediot Achronot uviedol, že Izrael si nemôže dovoliť v týždňoch pred voľbami ďalšie straty v južnom Libanone. Potrebujeme vládu na obdobie krízy vyhlásil. Šéf Strany práce Ehud Barak návrh odmietol s tým, že vláda Benjamina Netanjahua zlyhala pri riešení všetkých naliehavých problémov štátu. Netanjahu vedie vládu, ktorá bola porazená na všetkých frontoch, povedal v rozhovore pre denník Haarec. Návrh nie je príliš šťastný ani podľa premiéra Benjamina Netanjahua.
Šaron údajne podal návrh preto, aby Likud získal čas na riešenie otázky Libanonu. Barak v utorok sľúbil, že ak bude v máji zvolený, stiahne jeho vláda vojakov do júna budúceho roku. Izrael stratil v Libanone od roku 1982 viac ako 900 vojakov, z toho sedem tento rok. Izraelská verejnosť stále viac kritizuje vojenské aktivity a tlačí vládu k stiahnutiu armády.
Šaron patrí medzi stúpencov jednostranného stiahnutia izraelských jednotiek z južného Libanonu, kde zriadil židovský štát v roku 1985 nárazníkové pásmo. Jeho účelom bolo ochrániť územie severného Izraela pred útokmi islamských extrémistov. Proti jednostrannému stiahnutiu je minister obrany Moše Arens, ktorý tvrdí, že vojaci nemôžu odísť, kým nebude jasné, kto bude zaisťovať juholibanonskú hranicu. Včera vyhlásil, že Izrael by mal vypovedať dohodu o prímerí, ktorou v roku 1996 uzavrel z proiránskym šíitským hnutím Hizballáh o podmienkach boja v južnom Libanone. Dohoda, ktorá zaväzuje obe strany ušetriť v bojoch civilistov, podľa ministra obrany nedovoľuje izraelskej armáde využiť všetky možnosti, pričom Hizballáhu poskytuje vysoký stupeň imunity.
V nedeľu podniklo izraelské letectvo 23 náletov v južnom Libanone, no potom sa situácia upokojila.
