domáceho dopytu, pretože rýchlejšie rastúca domáca spotreba nad domácimi úsporami sa najmä v rokoch 1996 -1998 odrazila vo výraznom previse dovozov nad vývozmi a následnom deficite obchodnej bilancie. Uspokojovanie domáceho dopytu zahraničnými tovarmi a službami bolo financované predovšetkým zahraničnými zdrojmi. To sa prejavilo v náraste zahraničnej zadlženosti SR, pretože len časť dovezených tovarov bola zameraná na rozvoj výroby, najmä proexportne orientovanej. Pre tlačovú agentúru SITA to uviedla vedúca oddelenia menovej politiky NBS Renáta Konečná. Podľa jej slov bol domáci dopyt od roku 1995 podporovaný rastúcimi úverovými aktivitami obchodných bánk a od roku 1997 aj výrazne deficitným hospodárením vo fiškálnej oblasti. "Zo strany NBS bolo pri politike fixného výmenného kurzu možné zmierniť zhoršovanie sa deficitu bežného účtu platobnej bilancie iba prostredníctvom ovplyvňovania (t. j. znižovania) úverových aktivít obchodných bánk. Úvery podnikom a obyvateľstvu (v korunách aj v cudzej mene) vykazovali najvyššiu dynamiku rastu v roku 1996, a to 21 %. Devízové úvery poskytované obchodnými bankami rezidentom však v tomto období prekračovali 100-percentné tempo rastu," skonštatovala.

Expanzia devízových úverov rezidentom bola podľa nej ovplyvnená na jednej strane existenciou režimu fixného výmenného kurzu (aj keď pri inej menovej štruktúre úveru ako menového koša dochádzalo ku vzniku kurzových strát i v podmienkach fixného výmenného kurzu), ako aj priaznivými úrokovými sadzbami v porovnaní s korunovými (úrokový diferenciál sa pohyboval priemerne na úrovni cca 8 percentuálnych bodov). Z pohľadu centrálnej banky bolo podľa R. Konečnej poskytovanie devízových úverov rezidentom negatívne nielen z hľadiska financovania dovozov, ale zároveň aj z dôvodu vytvárania rizika pre obchodnú banku a sprostredkovane aj pre celý bankový sektor. Pri poskytovaní devízových úverov rezidentom totiž dochádzalo v bilanciách obchodných bánk k zmene štruktúry celkových devízových aktív v prospech devízových aktív voči rezidentom. "Na jednej strane je pre obchodnú banku z hľadiska jej kurzového rizika podstatné dosahovanie vyrovnanosti celkových devízových aktív a pasív bez ohľadu na ich štruktúru. Na druhej strane však zvyšujúci sa objem krytia devízových pasív (najmä medzibankových pôžičiek) od nerezidentov devízovými aktívami voči rezidentom môže pre obchodnú banku predstavovať riziko," zdôraznila. Získané zdroje z devízového úveru boli podnikmi často využívané na platby za dovozy, t. j. vo svojej podstate sa podľa vedúcej oddelenia menovej politiky "prejedli". Tým zároveň došlo k poklesu devízových aktív voči nerezidentom a pri splatení devízového úveru sa mohla devízová pozícia obchodnej banky stať nezabezpečenou (za predpokladu jej prvotnej vyrovnanosti). Ďalšie riziko pri poskytovaní devízových úverov rezidentom bolo, že pri zmene kurzového režimu, resp. pri posune centrálnej parity v smere devalvácie by podnikatelia znášali vysoké kurzové straty a vznikom platobnej neschopnosti by dochádzalo k následnému zväčšovaniu objemu "zlých" úverov obchodných bánk.

Devízová pozícia bánk a pobočiek zahraničných bánk na menové účely (DPMÚ) bola zameraná predovšetkým na zníženie dynamiky poskytovania devízových úverov rezidentom. Ďalším z jej cieľov bolo obmedzenie, resp. ovplyvnenie využívania úrokového diferenciálu zahraničnými krátkodobými investormi. Obchodné banky boli povinné dodržiavať koeficient DPMÚ, ktorý bol konštruovaný ako podiel devízových aktív voči nerezidentom a súčtu celkových devízových pasív (očistených o kapitál v cudzej mene) a korunových pasív obchodných bánk voči nerezidentským bankám. Uvedený koeficient sa do júna 1997 sledoval na dekádnej báze a v nasledujúcom období na dennej báze. Priemerný objem neplnenia záväzného koeficientu zvyšoval základňu pre výpočet povinných minimálnych rezerv PMR, resp. z uvedeného objemu neplnenia boli o 9 % navýšené PMR obchodných bánk. Záväzné koeficienty dosahovali postupne hodnoty 0,65 od 31. decembra 1996, od 31. marca 1997 vo výške 0,7 a od 30. júna 1997 to bolo 0,8. "Súčasná hodnota koeficientu inými slovami znamená, že 80 % všetkých devízových pasív a korunových pasív voči nerezidentom musí byť krytá, resp. zabezpečená vo forme devízových aktív voči nerezidentom, čo má znížiť možné riziká plynúce z poskytovania devízových úverov rezidentov a z prílevu krátkodobého špekulatívneho kapitálu.

SITA