1995, ocitlo na mieste tzv. zóny separácie dvoch entít Bosny a Hercegoviny - chorvátsko-bosnianskej federácie a Republiky srbskej (RS) - a len o pár kilometrov na sever je hranica RS s Chorvátskom.
Po Daytone pripadlo Brčko Republike srbskej, hoci zostalo pod medzinárodným dohľadom. Po etnických čistkách v ňom žijú prakticky len Srbi a je pre nich životne dôležitým mestom - leží v zúženom páse územia, ktoré spája východnú a západnú časť ich "republiky". Na mesto si však neprestali robiť nároky Chorváti i Moslimovia, ktorí v ňom pred vojnou tvorili výraznú väčšinu obyvateľstva. Arbitrážne rozhodnutie potešilo Chorvátsku a napokon i bosniansko-moslimskú stranu, ktorá získala už tým, že nezískali Srbi. Tých naopak znechutilo - všetkých bez rozdielu: od nacionalistov cez susedný Belehrad až po umierneného prozápadného bosnianskosrbského premiéra Milorada Dodika. Nasledovali demonštrácie i provokačné útoky proti silám SFOR - v jednom prípade vojaci NATO v reštaurácii zastrelili miestneho funkcionára Srbskej radikálnej strany.
Dva razy odložený verdikt z Viedne prišiel v nešťastnom čase - prakticky súčasne s ďalším negatívnym zásahom "zvonka", totiž odvolaním nacionalistického prezidenta Nikolu Poplašena, ktoré v zmysle svojich právomocí uskutočnil vysoký zmocnenec pre Bosnu Carlos Westendorp. Westendorp tvrdo zasiahol do domácich politických sporov, pretože mal obavy z porušovania daytonskej dohody. Prezident totiž vytrvalo nástojil na odchode politicky "inofarebného" premiéra, ktorého vymenovala bývalá prozápadná prezidentka Biljana Plavšičová a ktorý mal aj potrebnú podporu v parlamente. Poplašen je totiž členom Srbskej radikálnej strany v RS, miestnej odbočky strany známeho srbského radikála Vojislava Šešelja, a počas vojny sa nechal fotografovať v plnej zbroji v četnickej čiernej uniforme. Fakt, že o Biljaninom odchode rozhodlo len asi 38 000 hlasov, bol pre Západ nočnou morou. V Republike srbskej sa napokon demokratickou cestou všetko úsilie obracia proti západným záujmom.
Chránenec Západu a stúpenec multietnickej spolupráce Dodik však nakoniec odchádza sám, ako povedal - z morálnych dôvodov: na protest proti rozhodnutiu o Brčku. Medzinárodné spoločenstvo, ktoré investovalo značné sumy do konsolidovania povojnovej spoločnosti v moslimsko-srbsko-chorvátskom "súštátí", dnes stojí pred vážnou krízou: Republika srbská je nakoniec bez prezidenta i bez vlády a možno predpokladať, že na protest proti rozhodnutiu o Brčku sa rozpadne i parlament. Úsilie medzinárodného spoločenstva, ktoré vynaložilo nemalú energiu i peniaze na opakované voľby na viacerých úrovniach, môže vyjsť - aspoň dočasne - nazmar. Viedenský súd nakoniec bezpečne spojil do jedného nacionálneho tábora všetky srbské hlasy. BAŠA JAVŮRKOVÁ