Počas viac ako troch rokov, ktoré uplynuli od podpisu daytonskej mierovej dohody pre Bosnu a Hercegovinu v novembri 1995, sa naštartovali mnohé projekty na rekonštrukciu zničenej krajiny, návrat utečencov, potrestanie zločinov a zavedenie demokratických inštitúcií. Najväčším donorom a realizátorom tohto diela je Európska únia. Podujala sa realizovať tieto hlavné úlohy: odstránenie vojnových škôd, návrat utečencov a rekonštrukcia, vytvorenie administratívy pre BaH ako nový štát a prechod od režimu direktívnej ekonomiky k demokracii slobodného trhu.

Najväčšia humanitárna akcia

Predvojnová BaH mala do 4 miliónov obyvateľov. V BaH i v Chorvátsku prišlo v dôsledku vojny o život asi 400 000 ľudí. Počas vojny viac ako polovica obyvateľov BaH opustila jej územie. Rok 1998 bol rokom začiatku masívnejšieho návratu utečencov a odídencov do ich domovov. Pre organizácie zaoberajúce sa ich návratom na rok 1998 vyčlenila Európska komisia 100 miliónov ECU. Predpokladom návratu utečencov je garancia bezpečnosti, možnosť získania práce, existujúca lekárska starostlivosť v meste, možnosť školskej výučby pre deti, právo slobodného pohybu cez tzv. zónu separácie (medzi Republikou srbskou a Federáciou BaH) a odstránenie mínového nebezpečenstva (podľa britského Červeného kríža boli na území BaH položené takmer 3 milióny mín, ktoré ešte dnes zabíjajú mesačne 35 ľudí, z toho 80 percent civilistov). EÚ financuje tzv. Mine Action Centre v Sarajeve, ktoré vykonáva odmínovávanie a školí už i domácich odmínovačov.

Finančná pomoc EÚ pre BaH, schválená po podpise daytonskej dohody, predstavovala 1 miliardu ECU, čo je asi polovica všetkej finančnej pomoci Bosne. Štvrtá donorská konferencia pre BaH v máji 1998 v spolupráci so Svetovou bankou naplánovala vynaložiť v rekonštrukčných a humanitárnych projektoch v BaH 1,25 miliardy US dolárov. Európska komisia tam organizovala aj najväčšiu humanitárnu akciu v dejinách Európy - hlavná ťarcha humanitárnej pomoci bola na Humanitárnom úrade EK (ECHO) a od roku 1992 táto pomoc predstavovala 1,5 miliardy ECU, z toho najväčšia časť putovala do BaH. I dnes žijú tisíce ľudí v tzv. kolektívnych centrách a sú závislí od dodávok humanitárnej pomoci od ECHO.

Cieľ: členstvo v Rade Európy

Vojenskou garanciou mieru sú medzinárodné stabilizačné sily NATO (SFOR). Práve tieto jednotky, spolu s medzinárodnou políciou IPTF, medzinárodnými pozorovateľmi OBSE (vrátane slovenských) a miestnou políciou, zabezpečili úspešný priebeh volieb v BaH v roku 1997 a 1998. Voľby organizovala OBSE a Európska únia na ne vynaložila spolu 12,39 milióna ECU.

V januári 1998 sa na základe volieb vytvorila nová vláda v Republike srbskej. Uľahčili sa tým rekonštrukčné programy v tejto časti BaH a návrat ďalších utečencov v rámci celej Bosny. Boli prijaté zákony o občianstve, jednotné vodičské preukazy, spoločná mena, národná vlajka.

Rada námestníkov ministrov zahraničných vecí EÚ a BaH prijala 8. júna 1998 Deklaráciu o zvláštnych vzťahoch medzi EÚ a BaH. Deklarácia konštatuje, že BaH je súčasťou Európy, preto má právo participovať na jej inštitúciách. Nevyhnutná je suverenita a nedotknuteľnosť hraníc BaH. Niet miesta na vízie veľkého Srbska alebo veľkého Chorvátska. Ekonomika BaH musí prejsť na trhové princípy, na čo má prísľub Medzinárodného menového fondu, Svetovej banky i Európskej banky pre obnovu a rozvoj. EÚ bude podporovať budúce prijatie BaH do Rady Európy, čo vyžaduje najmä pluralitný politický systém s viacetnickými nenacionalistickými politickými stranami.

Nové nebezpečenstvo, podobné Bosne v blízkej minulosti, sa rozhára v Kosove. Bude memento Bosny dostatočným imperatívom pre Európsku úniu i ďalšie medzinárodné sily pre Kosovo?

PATRIK DUBOVSKÝ

(Autor pracoval ako pozorovateľ OBSE v BaH)