1. Prečo je nejasnosť okolo začiatku tretieho tisícročia alebo začiatku 21. storočia?

2. Dá sa táto nejasnosť odstrániť a dať jednoznačná odpoveď na otázku začiatku tisícročia?

3. Prečo astronómov nevzrušuje prelom tisícročia, ako počítajú postavenia planét tisícročia dozadu

i do budúcnosti?

4. A nakoniec: Existuje dôvod na obavy z kozmickej katastrofy s príchodom roku 2000.

Ad 1:

Nejasnosť v probléme, či rok 2000 patrí k poslednému roku druhého tisícročia (resp. k poslednému roku 20. storočia), alebo sa ním (teda januárom r. 2000) začína tretie tisícročie (resp. 21. storočie), spočíva v tom, že pri zavedení kalendára, podľa ktorého počítame roky nášho letopočtu od Kristovho narodenia, bol vynechaný rok 0 (nula), teda po r. 1 pred Kristom nasledoval rok 1 po Kristovi. Pri označovaní historických udalostí táto skutočnosť neprekáža. Založenie Ríma (od ktorého sa počítal rímsky kalendár, ktorý predchádzal nášmu kalendáru) sa podľa nášho kalendára uskutočnilo r. 753 pred Kr.; Caesar bol zavraždený r. 44 pred Kr. Keby sme sa však opýtali, kedy nastalo 2000. výročie zavraždenia Caesara, potom to nebolo r. 1956 (+44=2000), ale r. 1957, čo je práve dôsledkom toho, že rok nula v našom kalendári neexistoval, bol vynechaný. To, čo neprekáža v označovaní rokov historických udalostí, prekáža v matematickom počítaní období pri prechode od kladných rokov (po Kr.) k záporným rokom (pred Kr.). Matematická os pri prechode od kladných k záporným číslam nulu nevyhnutne potrebuje. Ak teda roky počítame matematicky, potom rok 1 je totožný s rokom 1 pred Kr., podobne rok -1 je totožný s rokom 2 pred Kr., atď., napr. rok 44 pred Kr. je totožný s rokom -43. Otázka, ako k tomu došlo, by si vyžadovala obšírnejšie vysvetlenie okolo zavedenia tzv. juliánskeho kalendára a jeho reforiem a pre odpoveď na vyššie položenú otázku nie je nevyhnutná. Preto iba stručne: stalo sa tak pri zavedení nášho kalendára na návrh Dionýsia Exiga r. 525. Tento skýtsky mních podľa údajov o panovaní a érach rímskych cisárov vypočítal, že Kristus sa narodil r. 753 od založenia Ríma; rok 754 od založenia Ríma určil za prvý rok kresťanskej éry ako rok 1 po Kr., kým rok 753 za prvý rok pred Kr. ako rok 1 pr. Kr. Tým sa stalo, že rok Kristovho narodenia je fakticky rokom 1 pred Kristom. Navyše sa pri počítaní období panovaní cisárov zmýlil, jedno obdobie vynechal, takže Kristus sa v skutočnosti narodil o 6 rokov skôr, okolo roku 747 + 1 rok od založenia Ríma. (Takto to udávajú aj Cirkevné dejiny významných autorov Bihlmayera a Tüchleho z r. 1971.) Historicky vzaté 2000 rokov od narodenia Krista teda už uplynulo, nič však nebráni tomu, aby sme túto udalosť oslávili roku 2000, pretože tu nejde o matematiku, ale o kalendárovú dohodu, na ktorú sme si zvykli.

Teraz sa môžeme vrátiť k našej otázke č. 1 a konštatovať, že nejasnosť v počítaní začiatkov tisícro-čia (aj storočí) spočíva v tom, že sa kalendáro- vé označovanie rokov s chýbajúcim rokom nula nezhoduje s matematickým počítaním uplynu- lého obdobia, pri ktorom sa s rokom nula ráta.

Ad 2:

Nejasnosť okolo začiatku tretieho tisícročia sa dá odstrániť jedine konsenzom, teda všeobecným súhlasom, k čomu sa dospieva veľkolepými prípravami na privítanie a vstup do roku 2000 ako jubilejného roka. Pochopiteľne, ak sa náš letopočet začal nie od nuly, ale rokom 1, ktorý uplynul 31. decembra r. 1, potom 2000 rokov, počítajúc od 1. januára r. 1, uplynie 31. decembra r. 2000 a vstup do nového tisícročia by sme mali oslavovať o polnoci na Silvestra r. 2000. Ale v dôsledku spätného počítania rokov, ako je to v matematike zaužívané, a ako som to uviedol na príklade Caesara, sa nevyhneme počítaniu od nuly. Nie sú tu namieste často opakované argumenty, že číslo 10 patrí k prvej desiatke, 100 k prvej stovke a 1000 k prvej tisícke, lebo rok je interval, a nie číslo. Uvedený argument platí iba pre celé čísla, ale medzi číslom 10 a 11 existuje nekonečný interval necelých čísel. Ďalšia desiatka sa nezačína číslom 11 ale napr. pri desatinnom delení číslom 10,1 a ďalšia tisícka číslom 1000,1 alebo 2000,1, inak povedané po dosiahnutí čísla 2000, teda už 1. januára, a nie po ukončení intervalu medzi 2000 a 2001, teda nie 31. decembra 2000.

Alebo sa to dá povedať ešte inak: jednoducho môžeme povedať, že sa začína rok dvetisíci, a nezaujíma nás, kedy a ako sa toto počítanie začalo. Toto je pre ľudí najjednoduchšie. A tak to zrejme bude. A vítaniu 3. tisícročia pri silvestrovskej polnoci r. 1999 nikto nezabráni. Napokon, tak to bolo i pri vstupe do 20. storočia, za ktorý sa aj podľa astronómov považoval 1. január 1900. Aspoň tak píšu profesori astronómie V. Guth, F. Link, J. M. Mohr a B. Šternberk v knihe Astronómia z r. 1954. Ak by sme chceli byť ešte presnejší, tretie tisícročie by sa malo oslavovať 1. januára 2000 o 00 h svetového času. Ale aj tak ho budú všade oslavovať o 00 h svojho pásmového času, ako je to na oslavách nového roku každý rok.

Opakujem teda, dvojznačnosť pri počítaní vstupu do tretieho tisícročia tu je, je dôsledkom historickej skutočnosti pri zavedení nášho kalendára, umožňuje hocikomu realizovať sa pri presadzovaní jedného či druhého ponímania (obe majú svoje oprávnenie a obaja, čo sa hádajú, majú svoju pravdu), osobne však veľmi ľutujem tých, čo sa chystajú oslavovať príchod 3. tisícročia rokom 2001. Na celom svete sa bude nevídane oslavovať príchod 3. tisícročia rokom 2000. Jednoducho preto, že medzníkom v mysliach ľudí je nástup roku 2000, a nie roku 2001. Napokon, celý rok 2000 sa môže chápať ako rok otvárajúci tretie tisícročie. Takéto ponímanie vyhovuje tak historickej, ako aj matematickej verzii počítania tisícročia.

Ad 3:

Astronómovia dokážu počítať postavenie planét na oblohe alebo v priestore i na stotisíce rokov dopredu či dozadu, a to pre každý deň daného roka. Zaviedli si počítanie dní nezávisle od kalendára. Počítajú dni, desatiny dňa, stotiny dňa i drobnejšie zlomky dňa na matematickej osi dopredu i dozadu od zvoleného bodu nula. Prevod medzi astronomickým počítaním dní a kalendárnym dňom sa uvádza v astronomických ročenkách. Astronómom preto neprekáža kalendár ani vynechaný rok nula, ani priestupné roky, ani vynechaných 10 dní roku 1582 pri zavedení tzv. gregoriánskeho kalendára, ktorým sa dodnes riadi občiansky život.

Pápež Gregor XIII. r. 1582 dal do súladu rozdiel medzi rokom astronomickým a občianskym. Občiansky rok nebol presný, bol dlhší o 11 minút a 14 sekúnd než astronomický rok počítaný presne podľa postavenia telies na oblohe. Do r. 1582 tento rozdiel narástol na 10 celých dní. Pápež preto nariadil, že sa kalendár (dovtedy juliánsky a odvtedy gregoriánsky) upravuje tak, že po 4. októbri 1582 bude nasledovať nie 5. ale 15. október 1582. Upravil aj počítanie priestupných rokov a dostal do súladu skutočnosť a kalendár s veľkou presnosťou. Protestanti prijali gregoriánsky kalendár až r. 1775, na východ od nás sa zaviedol po vzniku ZSSR a niektorí pravoslávni kresťania ho dosiaľ neprijali. Odvtedy rozdiel narástol na takmer 14 dní, preto oslavujú Štedrý večer 6. januára. Odlišné kalendáre majú aj židia, aj mohamedáni, ale občiansky sa riadia gregoriánskym kalendárom, ktorý sa ujal na celom svete.

Dá sa teda povedať, že kalendár je občianskou záležitosťou, ktorú možno upravovať. (Diskutuje sa napr. o úpravách kalendára s fixnými dňami v týždni a mesiaci pre každý rok rovnako.) Naproti tomu pohyby Zeme a planét, s ktorými sa počíta v astronómii, nezávisia od našej vôle a dostatočne presne udávajú tok času bez ohľadu na to, aký kalendár používame. Planétam je jedno, či októbrová revolúcia bola v novembri, alebo či Vianoce oslávime v decemrbri, alebo s pravoslávnymi v januári. Preto astronómov otázka občianskeho kalendára nevzrušuje.

Ad 4:

Zo záveru odpovede na predchádzajúcu otázku vyplýva, že nebeské telesá, nielen planéty, ale i kométy, asteroidy i meteority sa neriadia žiadnym letopočtom, ale gravitačným zákonom a nesúvisia so žiadnym naším počítaním rokov. Preto všetky katastrofické scenáre spájané s rokom 2000 sú iba v mysliach ich hlásateľov a nemajú žiadne vedecké opodstatnenie. Katastrofy boli a budú a astronomické pozorovania sú užitočné pre ľudstvo aj preto, lebo dnes už dokážeme v dostatočnom predstihu hroziace nebezpečenstvo z kozmického priestoru spozorovať a také teleso nukleárnou raketou rozdrobiť alebo vychýliť zo smeru na Zem. Do tejto siete pozorovaní sú zapojení aj pracovníci slovenských observatórií. Nemusíme sa teda báť, pokiaľ im nepadne kupola na hlavu.

Prof. RNDr. ANTON HAJDUK, DrSc.

Astronomický ústav SAV