Je to už 40 rokov, čo bol dalajláma nútený opustiť Tibet. Na celom svete si v týchto dňoch (dalajláma odišiel 10. marca 1959 - pozn. red.) pripomínajú túto udalosť a pomerne presvedčivo vyjadrujú Tibetu podporu. Jedine čínski oficiálni predstavitelia zotrvávajú na svojich jasných "antidalajlámovských" pozíciách…

"Čínsky postoj sa v priebehu posledných troch-štyroch mesiacov výrazne pritvrdil. Až do októbra minulého roka sme mali s Číňanmi aspoň aké-také kontakty. Prebiehali rozhovory o otázkach Tibetu z vôle Číny, ale od novembra sa naše kontakty zastavili na mŕtvom bode. V súčasnosti teda s Čínou nemáme ani priame a ani nepriame kontakty. Myslíme si, že čínske vedenie je v súčasnosti znepokojené ekonomickým vývojom, má problémy s rozrastajúcou sa korupciou a tiež s hnutiami za ľudské práva, ktoré pôsobia priamo v Číne."

Dalajláma v priebehu posledných rokov už nehovorí o úplnej samostatnosti Tibetu, ale požaduje autonómiu.

"V roku 1979 čínsky vodca Teng Siao-pching dalajlámovi povedal, že okrem nezávislosti sa môže uvažovať o všetkých iných možnostiach. Na základe toho si dalajláma vybral tzv. strednú cestu. To znamená nežiadať nezávislosť. My Tibeťania chceme žiť v spoločenstve s Čínou a je na čínskych predstaviteľoch, aby priznali primeraný a rovnocenný status Tibetu."

Ako však bude podľa vás vyzerať budúcnosť Tibetu?

"Aj napriek tomu, že momentálne je v Tibete veľmi krutá situácia, veríme, že v trochu vzdialenejšej budúcnosti uvidíme svetlo na konci tunela. Napriek všetkému totiž máme vo svete veľkú medzinárodnú podporu. Svet vidí, že tibetský boj je mierumilovný, nenásilný a tiež založený na spravodlivosti. Myslíme si, že aj Čína by po vyriešení tibetského problému vylepšila svoje medzinárodné postavenie. Som si istý, že Číňania začnú rokovať s dalajlámom o budúcom statuse Tibetu."

Čo považujete za perspektívu dlhšieho obdobia?

"Myslím, že to bude v nasledujúcich troch až piatich rokoch."

Ako sa pozeráte na postoje väčšinou mladých Tibeťanov narodených v exile, ktorí považujú dalajlámovu cestu mieru a nenásilia za neúspešnú a volajú po iných metódach?

"Mladí ľudia sú mladí ľudia. Sú silní vo svojich predstavách a súčasne chcú rýchle výsledky. Keď sa však na to pozriete veľmi seriózne: Tibeťanov je iba okolo šesť miliónov a Číňanov je viac ako jedna miliarda. Ak pristúpime k násilnej forme, dáme Číne do rúk ospravedlnenie za vyvraždenie Tibeťanov. V momente, keď sa otázka Tibetu začne riešiť, mladí Tibeťania dalajlámovu pozíciu podporia."

Pre Tibet je podľa dalajlámu ešte horšia ako exil súčasná kultúrna genocída.

"Je to pre nás dnes najvážnejší problém. Situácia je veľmi zlá. Číňania z dôvodu údajných tibetských nacionalistických postojov a budhizmu ničia tibetský jazyk a kultúru. V tibetských školách sa nevyučuje tibetský jazyk, v kláštoroch žiadajú vernosť komunistickej strane. Aj preto požadujeme iba autonómiu. Prežiť je dôležitejšie. Chceme získať autonómiu, zachovať si našu kultúru a identitu."

Čo je vaším hlavným poslaním v strednej Európe?

"Mojou úlohou je prezentovať presné informácie o situácii v Tibete, tiež organizovať kultúrne podujatia a pripraviť návštevu dalajlámu v niektorých európskych krajinách. Stretávam sa s predstaviteľmi rôznych vlád, ktoré s nami sympatizujú. Som tu len tri a pol mesiaca, ale dúfam, že tu zotrvám ďalšie tri alebo štyri roky. Prišiel som sem z Austrálie, kde som bol reprezentantom dalajlámu päť rokov."

Tibeťania bojujú za autonómiu. Zaujímate sa aj o podobné snahy európskych národov, napríklad v bývalej Juhoslávii, v Kosove? Sledovali ste vznik samostatného Slovenska?

"V Európe mohli ľudia aspoň žiť na svojom území a rozvíjať svoju kultúru, aj keď pod vládou iného štátu. Na jednej strane došlo v posledných rokoch k rozpadu viacerých štátov, na druhej sa formuje jednotná Európa, kde sú jednotlivé krajiny brané rovnocenne a sú spokojné. Závisí od rozhodnutia každej krajiny. Ak by sme si mohli vybrať, či nás má okupovať India, či Británia, alebo Čína, určite by sme si vybrali prvé dve, pretože ony by nám umožnili praktizovať budhizmus, náš spôsob života, mohla by fungovať demokracia."

Ste pripravení zaviesť v slobodnom Tibete systém demokracie, alebo sa vrátite k teokracii spred 40 rokov?

"Neželáme si vrátiť sa k starému systému. V exile máme veľmi demokratickú vládu. Máme exilový tibetský parlament, ktorý volia Tibeťania v exile, poslanci tohto parlamentu potom volia ministrov. Práve dnes, pred tým, než som prišiel do Bratislavy, som dostal informáciu z Indie, že jeden z ministrov rezignoval. Súčasný exilový parlament je už dvanásty od roku 1960, je to teda príprava pre budúcnosť demokratického Tibetu."

Bývajú dôvody rezignácie vašich ministrov podobné ako v Európe alebo Amerike, teda korupcia, sexuálne škandály…?

"Všetci sme ľudia. Niektorí odstupujú z osobných dôvodov, pre zdravotné, rodinné problémy, niektorí zle odhadnú svoje schopnosti."

MATÚŠ KOSTOLNÝ