Správa o tom, že päť macedónskych čašníkov zmlátilo 22 britských vojakov, naplnila mnohých v Macedónsku hrdosťou. V tejto bývalej juhoslovanskej republike je dislokovaných 10 000 príslušníkov mnohonárodných zborov Severoatlantickej aliancie, na ktorých miestne obyvateľstvo díva s rastúcou nedôverou. Podľa zdrojov NATO nebol incident, ktorý sa odohral pred týždňom v macedónskej metropole Skopje, ničím iným než krčmovou bitkou medzi značne podguráženými vojakmi a obsluhujúcim personálom. Napriek tomu je hlavnou témou rozhovorov v podnikoch po celom Skopje. Sasa Kajnovský, majiteľ baru v Skopje, kde sa incident odohral, obvinil na včerajšej tlačovej konferencii v Belehrade z jeho vyprovokovania britských vojakov. "Boli sme piati, ale vymlátili sme z nich dušu. Vzali sme do rúk pár stojanov na mikrofóny a poslali sme príslušníkov zboru NATO k zemi," tvrdí Kajnovský, citovaný agentúrou Tanjug. Na tlačovej konferencii ho podľa agentúry sprevádzali dvaja čašníci, ktorí sa tiež zúčastnili na bitke. Do Belehradu ich pozval vedúci extrémnej nacionalistickej Srbskej radikálnej strany Vojislav Šešelj, ktorý im minulý týždeň zablahoželal k "lekcii, ktorú uštedrili anglickým okupantom". Macedónsko, dychtiace pripojiť sa k aliancii, ponúklo, že sa stane akýmsi odrazovým mostíkom pre 28 000 mužov, ktorých Západ mieni vyslať do susedného juhosrbského Kosova v prípade, že sa vláda Juhoslovanskej zväzovej republiky (JSR) a kosovskí etnickí Albánci dohodnú na mierovom urovnaní. Niektorí Macedónci však už majú po krk vojakov dislokovaných v ich pevninou obklopenej balkánskej krajine s dvoma miliónmi obyvateľov. Mnohí sa obávajú, že húževnatý odpor Belehradu proti rozmiestneniu zmienených síl spôsobí, že ich republika, ktorá ako jediná opustila Juhosláviu bez jediného výstrelu, bude zavlečená do konfliktu zúriaceho priamo na jej prahu. "My tu vojakov nechceme. Prečo by sme sa do toho mali pliesť?" pýta sa 50-ročná Viera Sazdová. "Mám štyroch synov a tí by mohli byť už zajtra zavolaní do armády." "Je dobré, že nám dávajú pocit ochrany, ale nesúhlasím s kultúrou, ktorú so sebou prinášajú," hovorí Ramadan Sadihu, etnický Albánec, doprajúc si oddych v kaviarni neďaleko hraníc so Srbskom. Ostatní návštevníci sa k nemu pridávajú a upozorňujú na fakt, že ich márnotratné a hýrivé spôsoby zhoršujú problém prostitúcie a narkománie. Jeden z nich však nesúhlasí. "Nezmysel," hovorí. "Nepáči sa im, že taxy kuriev išli nahor."

(ČTK)