Bratislavské Divadlo Stoka pripravilo na zajtrajší večer slávnostnú akadémiu pri príležitosti 8. výročia svojej prvej premiéry. Dobrý dôvod na oslavu je však v tieni finančných problémov divadla. Tie síce pre tento súbor nie sú novinkou, novinkou je šokujúca skutočnosť, že ani nové vedenie ministerstva kultúry nemá v súčasnom rozpočte pre neštátne divadlá vyčlenené žiadne peniaze. A tak rozhovor so šéfom Stoky Blahom Uhlárom bol celkom zákonite menej slávnostný, než by sa pri takejto príležitosti vari patrilo.

Prečo ste zvolili na slávnostnú akadémiu práve titul Prepad?

"Prepad je jedno z našich diel, ktoré má uvoľnený tvar, kde sa môže vyblázniť každý člen, má charakter ,akadémie‘, pretože je tu prítomný orchester Požoň sentimentál v rozšírenom obsadení s trinástimi účinkujúcimi. Je to famózne, keď takéto teleso zaznie v našom priestore. V tomto predstavení sa recituje, spievajú sa hity i vážna hudba, možno si vypočuť hudobno- i literárnovedné ,prednášky‘ a pristihnúť každého člena divadla pri netypickej činnosti. Nie je to vec každodenná a má zábavný charakter."

Tušili ste pred ôsmimi rokmi, do čoho idete? Bolo to ťažšie, než ste očakávali?

"Bolo a je to ťažšie. Predpokladal som naivne, že spoločnosť sa prirodzene zmení na spoločnosť občiansku, kde je jedinec najvyššou hodnotou, kde je hlavným kritériom kvalita práce a kvalita tvorby. Toto sa nestalo. Naša spoločnosť je, žiaľ, vulgárne etatistická, klientelizmus a protekcionárstvo sú normou. Niet sily, ktorá by urobila zásadnú zmenu. A myslím si, že tá je tu nutná. Netušil som pred ôsmimi rokmi, že to bude tak i koncom tisícročia."

Myslíte si, že ste niekedy mali niečo urobiť inak pri orientovaní a riadení divadla?

"Sotva by som niečo robil inak. Naďalej sa absolútne spolieham na ,prirodzený chod vecí‘, čiže v konkrétnom okamihu by som asi reagoval podľa svojich vnútorných autentických popudov, účelovo nedeformovaných. Tak ako doposiaľ."

Čomu a komu pripisujete obdivuhodnú životaschopnosť divadla?

"Myšlienka divadla, ktorá v ľuďoch, čo ho robia, má hodnotu božstva. Len idea nás udržala pri živote. Sme idealisti, alebo, ako to povedal svojho času Juraj Šebesta, romantici."

Aj neokrúhle výročie je dôvodom na bilanciu. Môžete stručne charakterizovať cestu od prvej premiéry, prípadne mierne hodnotiť?

"S obavami (ako vždy) som sa púšťal do tejto práce. Bál som sa hlavne dňa, keď zistíme, že naša tvorba je už len opakovaním toho, čo sme urobili predtým a nebudeme mať silu si povedať dosť. Mal som pred sebou hlavne príklady umeleckého ustrnutia a sebareprodukcie. Z tohto hľadiska si myslím, že sa tak zatiaľ nestalo. Už teraz verím bez zvyšku, že keď je človek schopný neustále sa konfrontovať so živou skutočnosťou a na tomto základe modifikovať svoje stanoviská, môže byť tvorivý neustále. Ak raz začne mať pocit, že jeho úroveň poznania je dovŕšená a pokúša sa realitu vtesnať do klietky svojich stanovísk - to je smrť."

Paradoxná súčasnosť, keď štát nemá pre neštátne divadlá ani korunu, vás priviedla k výroku, že nakoniec "naše voľby teda nedopadli dobre". Veríte, že ministerstvo predsa len pre vás niečo urobí?

"Teraz už ani nie. Lebo je jasné, že aj nové vedenie ministerstva plní volebný program vlád z päťdesiatych rokov. Nenašlo v sebe silu urobiť zásadnú zmenu, a teda ju ani neurobilo a celkom prirodzene ju ani urobiť nehodlá. To, že požiadavky Združenia nezávislých divadiel odložilo do budúceho roku (čiže do budúceho tisícročia), je jasným dôkazom toho, že naše problémy sú pre ministerstvo, na rozdiel od požiadaviek dlhodobo zdochýňajúcich divadelných telies, druhoradé. Ktorý zdravý rozum dovolí dať na hrobku viac peňazí ako na byt!? Myslím si, že žiadny. Ak sa nenájde sto miliónov pre slovenský film a osem miliónov pre nezávislé divadlá popri 550 miliónoch na divadlá, o ktorých je známe, že len malá časť z nich má právo sa za divadlo považovať, nie je to situácia normálna. Ak by vám niekto povedal, že radšej dá 343 korún za hnilé jablko, ako päť korún za zdravé, pomyslíte si, že je to idiot. A nič iné naše ministerstvo kultúry nerobí. Prečo to mieni ministerstvo riešiť v budúcom roku? Vari doteraz nemalo čas sa na to nachystať? Na prevzatie moci sa bývalá opozícia chystala štyri roky. Čo teda za tie štyri roky urobila? A prečo si myslí, že hospodárska situácia bude o rok lepšia? Ak sa bude takto hospodáriť, tak celkom určite nie. Čiže, ten sľub, že to bude o rok lepšie, ja neberiem ako sľub, lež ako výhovorku."

ALEXANDER BALOGH