BRATISLAVA (SME - dd, mn) - Hrubý domáci produkt (HDP) Slovenska podľa predbežného odhadu Štatistického úradu SR vzrástol v poslednom štvťroku minulého roku medziročne o 0,5 %. V absolútnom vyjadrení dosiahol v tomto období 182 mld Sk. Zníženie tempa rastu súviselo podľa ŠÚ SR predovšetkým s podstatne nižším výberom dane z pridanej hodnoty a daní zo zahraničného obchodu v poslednom štvrťroku minulého roku, ktoré poklesli o 20,4 %. Zníženie dynamiky rastu HDP bolo ovplyvnené aj poklesom pridanej hodnoty v poľnohospodárstve, priemysle a stavebníctve.
Podľa správy ŠÚ SR predstavuje celoročný rast reálneho HDP za minulý rok 4,4 % (717,4 mld Sk). V jeho vývoji sa premietlo tak zvýšenie domáceho dopytu (o 4,1 %), ako aj zahraničného dopytu (o 10,8 %). Pod celkový rast domáceho dopytu sa podpísal zvýšený rast tvorby hrubého fixného kapitálu o 11 % a rast konečnej spotreby domácností o 4,9 %.
Prudký pokles tempa hospodárskeho rastu v poslednom štvrťroku minulého roka je podľa analytikov hlavne dôsledkom výrazného rastu deficitu obchodnej bilancie, ktorý bol ťahaný hlavne rastúcim dovozom. Tento vývoj súvisel predovšetkým s oslabením koruny. "Zvýšený nákup tovarov zo zahraničia je štandardnou reakciou na správy o oslabovaní meny, pretože ľudia sa snažia z obchodov vykúpiť ešte posledný tovar dovezený v starých kurzoch. Podobne to bolo napríklad aj s dovozom áut - keď vláda zverejnila plán, že autá kúpené v novom roku sa budú môcť odpisovať len do určitej sumy, dovoz áut prudko vzrástol," vysvetlil hlavný ekonóm Tatra banky Ján Tóth. Podľa jeho výpočtov ak by nedošlo k týmto výkyvom a zahraničný obchod by sa v poslednom kvartáli vyvíjal ako v predchádzajúcich mesiacoch, zaznamenala by SR na konci roka ekonomický rast na úrovni 4,3 %. Medzi ďalšie faktory ovplyvňujúce nízky hospodársky rast patrilo spomalenie rastu spotreby domácnosti. "To je zasa logická reakcia na balíček ekonomických opatrení a plánované zmrazovanie miezd. Ľudia sa totiž v dôsledku takýchto správ snažia viac šetriť, ako míňať," dodal k tomu J. Tóth.
V tomto roku sa dá podľa ekonómov očakávať výrazne pomalší rast ako v roku 1998, ale recesia zatiaľ zrejme Slovensku nehrozí. V dôsledku oslabenia koruny by totiž nemalo dochádzať k takému výraznému rastu dovozu a čiastočne by to mohlo pomôcť aj exportu. Na druhej strane však viacerí ekonómovia upozorňujú, že zlé výsledky zahraničného obchodu nie sú iba dočasným problémom, ale stratou konkurencieschopnosti slovenských výrobcov, ktorá sa už prejavuje nielen na svetových, ale aj na našom vlastnom trhu. Hospodársky rast navyše nebude mať žiaden významný "motor", ktorý by ho svojimi výdavkami živil. Domácnosti budú menej míňať vzhľadom na zmrazovanie miezd, rast cien a nezamestnanosť, štátna správa šetrí v snahe udržať deficit rozpočtu a podniky bez zahraničných investícií nemajú na investície žiadne vlastné zdroje. Dopyt zo zahraničia naráža na ekonomické problémy našich obchodných partnerov sa nízku konkurencieschopnosť priemyslu SR. Optimistické odhady analytikov sa preto pri raste HDP pohybujú na úrovni 1,5 až 2 percent.
