Absurdným uzavretím chodníka oproti vstupnej bráne do areálu pavilónu Dorothy Chandlerovej v Los Angeles, po celom okolí lemovanom desiatkami odporcov i priaznivcov kontroverzného ocenenia režiséra Eliu Kazana za celoživotné dielo, sa začal v nedeľu popoludní miestneho času 71. ročník udeľovania Oscarov. Príchod celebrít na sviatok celosvetovej kinematografie, ktorú prestížne oceňuje americká Akadémia filmových umení a vied, sa tak s výnimkou objektívov médií ocitol mimo zraku fanúšikov, ako uväznených za bariérami na bočných cestách. Hviezdy v limuzínach, smerujúcich k červenému stanu s bezpečnostnými detektormi, mohli pred vchodom detailne sledovať iba príslušníci ochranky a dopravnej polície. A tak sa protestujúci zmohli len na neškodné skandovanie namierené proti rozhodnutiu honorovať 89-ročnú režisérsku legendu. Elia Kazan prevzal svoju poctu z rúk režiséra Martina Scorseseho a herca Roberta De Nira. Hostia v hľadisku sa takisto rozdelili na dva tábory - časť postojačky aplaudovala a druhá vrátane hercov Eda Harrisa či Nicka Nolta zostala bez mihnutia oka sedieť. Bola to však jediná chvíľa večera, ktorá by sa možno dala charakterizovať aj ako nedostatok úcty ku klasickým hodnotám.

Po rozpačitom honorovaní Kazana potom pôvodom kanadskému režisérovi a producentovi Normanovi Jewisonovi, ktorý sa podieľal na filmoch ovenčených desiatimi Oscarmi a 45 nomináciami, už osobitnú Cenu Irvinga Thalberga odovzdával Nicolas Cage za jednotného potlesku. S mrazivou pietou sa ozýval počas pocty Frankovi Sinatrovi a ďalším filmárskym osobnostiam zosnulým v uplynulom roku. Legendy i mladé tváre súčasného filmu sa striedali na javisku, ktoré väčšinu času svojím širokospektrálnym humorom ovládala moderujúca komička Whoopi Goldbergová. Popri iných zvučných menách sa jej samotnej dostalo cti prezentovať nominácie a víťaza v kategórii kostýmov. Ešte predtým, ako si sošku za odevy vo filme Zamilovaný Shakespeare odniesla návrhárka Sandy Powellová, ktorá bola nominovaná aj za štýlové retro Velvet Goldmine, dobre naladená moderátorka si na vlastnom tele vyskúšala ošatenie zo všetkých piatich nominovaných snímok. Len tak-tak sa navliekla do kostýmu Shakespeara a v prezlečení za speváčku Patti La Belleovú sa v duchu jej hitu po francúzsky spýtala, či sa chce dnes večer s ňou niekto vyspať. O ďalšej Goldbergovej zámenu sa postaral herec Chris Rock, vyhlasujúci kategóriu strihu zvukových efektov, ktorý jej po odovzdaní slova zo žartu poďakoval ako slávnej moderátorke Oprah Winnfreyovej. Hosťom na pódiu bola i legendárna talianska herečka Sophia Lorenová, ktorá si prišla na svoje pri udeľovaní ceny za najlepší film v inom ako anglickom jazyku. Odovzdala ju svojmu krajanovi Robertovi Benignimu, ktorý podľa očakávania triumfoval v tragikomédii Život je krásny. Taliansko tak svoju 26. nomináciu premenilo na desiateho Oscara. Komik s čistým srdcom na pomedzí Charlieho Chaplina a Woodyho Allena nezostal svojej povesti nič dlžný. Po cenu je ochotný si aj pritancovať alebo pri tom pobozkať topánky predsedovi poroty, ako to predviedol v Cannes. Po predchádzajúcich extravagantných kreáciách tentoraz dokráčal po operadlách sedadiel v radoch pred ním, napríklad aj nad hlavou Stevena Spielberga, a na scénu navyše doskákal po schodoch. Slzy dojatia sa tisli do očí nielen Lorenovej, ktorej pochválil večnú mladosť a krásu. Napokon cenu venoval svojej manželke Nicolette Praschiovej, ktorá si s ním zahrala aj v ovenčenom filme. Istým prekvapením bolo Benigniho víťazstvo medzi hercami v hlavnej úlohe, kde nechal za sebou Toma Hanksa či Edwarda Nortona. Najlepšia herečka v hlavnej úlohe Gwyneth Paltrowová zo Zamilovaného Shakespeara vynikla medzi víťazmi, ktorí nezvládli psychický tlak a často až nenachádzajúc slov sa pri preberaní trofeje rozplakali. Svoj ďakovný prejav dokončila so slzami i japonská režisérka Keiko Ibiová, ktorú akadémia ocenila za krátkometrážny dokument The Personals. Pohľad sa zaleskol aj Scorsesemu s De Nirom, keď si ich k sebe ako priateľov privinul Elia Kazan. Bolo to citovo silné gesto aj pre demonštrantov na ulici, hlásajúcich, že človek ako on si žiadnu poctu nezaslúži. Tomu, kto zabúda na minulosť, sa môže stať, že ju zopakuje - tvrdil jeden z ich nápisov. V tomto prípade skôr platilo, že kto na ňu ustavične myslí, nemusel by sa nového opojenia zo zlatých čias už nikdy dočkať.

DALIBOR HLADÍK,

Los Angeles