Prázdne hrozby a falošné termíny sú obchodnou značkou NATO na Balkáne, ale tentoraz nebude môcť uniknúť. Ak NATO umožní Srbom, aby odhalili jeho blufovanie v prípade Kosova, podkope tým aj zvyšky svojej dôveryhodnosti. Takže môžete počuť vodcov NATO, ako hovoria nahlas a snažia sa pozbierať guráž, aby zhodili pár riadených striel s plochou dráhou letu na Slobodana Miloševiča. "Vojenské hodiny už odpočítavajú," vraví generálny tajomník NATO Javier Solana. "Prekročili už všetky medze," vraví americký prezident Bill Clinton. Srbský diktátor Slobodan Miloševič však nehovorí vôbec nič - a v Sankt Peterburgu existuje internetová stránka Dr. Valentina Kašinova s inštrukciami, ako vyrobiť za menej než 200 amerických dolárov zariadenie, ktoré zablokuje signály zo satelitov globálneho zameriavacieho systému, vďaka ktorým sú riadené strely s plochou dráhou letu také presné. Obsahuje tiež výzvu "matkám pilotov a vojakov NATO", aby nebombardovali Belehrad.
Bolo by veľmi dobré, keby Srbi postavili Kašinovovo zariadenie a keby vďaka nim riadené strely havarovali v kopcoch. Nie preto, že by Srbi boli v práve alebo že by použitie vojenskej sily proti Srbsku v záujme zastavenia genocídy bolo nesprávne. Naopak, bolo by to dobré, lebo keby NATO nemohlo použiť svoje riadené strely s plochou dráhou letu ako symbolické gesto, ktorým klepne po prstoch Miloševičovi, muselo by sformulovať vážnu vojenskú stratégiu v otázke Kosova. Problém riadených striel je, že sú dobré pre každého okrem skutočných obetí konfrontácie - kosovských Albáncov. Sú dobré pre NATO, lebo mu umožňujú zrealizovať hrozby, že potrestá Srbsko bez toho, aby nahnevalo "matky pilotov a vojakov NATO", ktoré by sa veľmi rozčúlili, keby ich potomstvo zabili alebo zajali v balkánskej vojne. Myšlienka, že by došlo ku skutočným obetiam a že by museli zaplatiť politickú cenu, paralyzuje vôľu politických vodcov aliancie.
Riadené strely s plochou dráhou letu sú dobré aj pre Miloševiča, lebo on potrebuje, aby v tejto chvíli spadlo na Srbsko pár bômb. Nie priveľa, rozumejte, ale dosť na to, aby zjednotili srbských nacionalistov, ktorí ho podporia, ak sa rozhodne pritvrdiť - alebo aby mu poskytli zámienku na odchod z Kosova, ak dôjde k záveru, že to musí urobiť v záujme politického prežitia. A "nie priveľa" ich zrejme naozaj bude.
Priebeh udalostí v najbližších dvoch týždňoch bude nasledovný: ruský premiér Jevgenij Primakov navštívi Belehrad a bude naliehať na Miloševiča, aby prijal dohodu o mieri a autonómii, ktorú zástupcovia kosovskej albánskej väčšiny už vo Francúzsku podpísali. Miloševič mu zdvorilo povie, aby zmizol. Potom rôzni hodnostári NATO pôjdu do srbského hlavného mesta naposledy, naozaj naposledy, skutočne neodvolateľne naposledy a definitívne varovať Miloševiča. Potom, možno o týždeň a o niekoľko tisíc mŕtvych Kosovčanov od dnes, NATO vypustí riadené strely s plochou dráhou letu. Potom, podľa najlepších tradícií operácie Guľový blesk (neúspešného amerického pokusu spred tridsiatich rokov nájsť severovietnamský "prah bolestivosti"), NATO urobí prestávku a bude čakať na reakciu Belehradu.
Je celkom logické, keď si Miloševič myslí, že NATO je papierový tiger. Ak ho nedonútia k poslušnosti bombardovaním, NATO už nemá nič iné v rezerve, lebo sa bojí zhromaždiť pozemné vojská do boja. Preto by pomohlo zariadenie doktora Kašinova, lebo tým, že by vyradilo zo scenára lákavé, ale v zásade neúčinné riadené strely, prinútilo by politických predstaviteľov NATO ujasniť si stratégiu. Ak nie je NATO pripravené v konečnom dôsledku použiť pozemné vojská, nemalo stiahnuť pozorovateľov OBSE a vystaviť Kosovčanov ďalším etnickým čistkám. NATO by MALO byť pripravené použiť svoje vojská na ochranu Kosovčanov. Na čo inak sú tie obrovské rozpočty, ak sú vojská v skutočnosti nepoužiteľné? Ak však nie je pripravené, nemalo sa pustiť touto cestou.
GWYNNE DYER, Londýn
(Autor je historik a publicista)
