údermi na Európanovi taký vzdialený (ba ľahostajný) Irak. Na vojenské ciele v Juhoslávii - teda nielen v Kosove - dopadnú rakety a bomby NATO. Táto akcia ochromí juhoslovanskú protileteckú obranu (vraj o poznanie kvalitnejšiu, než má Irak). Vznikne tak priestor na ďalšie pre sily NATO relatívne bezpečné vojenské akcie zo vzduchu. V tejto fáze však nepôjde o kosovských Albáncov, len o bezpečnosť síl NATO. Podľa diplomatických zdrojov z Bruselu bude úvodný ohňostroj trvať 48 hodín a potom dostane Miloševič "pauzu na rozmyslenie".
Pozrime sa, aký môže byť druhý krok. Druhý krok môže znamenať - opäť podobne, ako je to vlastne dodnes v Iraku - časovo neohraničené a kopírovanie kroku prvého. V praxi to bude znamenať istý vážny vojenský nátlak na Miloševičovu Juhosláviu, či aspoň jeho vážne predstieranie pred medzinárodnou verejnosťou. Opäť len istá snaha ovplyvniť rozhodovanie strán konfliktu, a nič, čo by samo osebe rozhodlo o momentálnej absolútne bezvýchodiskovej situácii kosovských Albáncov. Skutočný druhý krok by znamenalo vyslanie pozemných jednotiek do Kosova. A o tom ešte neexistuje jasná politická dohoda.
Práve pozemné sily pod velením NATO sú potrebné na vytvorenie tzv. protektorátu, územia, v ktorom by boli kosovskí Albánci chránení pred útokmi juhoslovanskej armády. Pri definitívnom odmietnutí Belehradu pristúpiť na dohodu by vlastne mali plniť úlohu zamýšľaných medzinárodných mierových síl - s "nepatrným" rozdielom. Túto úlohu by museli plniť proti vôli Miloševiča. Vojaci Belehradu operujú na zemi, v komplikovanom zalesnenom horskom teréne. Lietadlá NATO sú možno predĺženou rukou diplomacie, nie však silou, ktorá prinesie aspoň dočasné a vynútené prímerie kosovským obyvateľom. Spomeňme opäť Irak - lietadlá NATO mali jasný a vojensky "čistý" cieľ - zlikvidovať irackú výrobu zbraní hromadného ničenia. V Kosove je cieľ celkom iný. Potom, ako kosovskí Albánci podpísali v Paríži mierovú dohodu, Brusel má istú morálnu povinnosť chrániť ich.
Ak teda lietadlá NATO zaútočia na Juhosláviu, a ak tieto útoky budú pokračovať aj v "druhom kroku", Miloševič nasadí všetky prostriedky na zachovanie územnej celistvosti Juhoslávie proti zahraničným okupantom a v prvom rade sa sústredí na etnické vyčistenie Kosova od Albáncov. NATO potom bude musieť dať ďalšiu adekvátnu odpoveď. Odpoveďou je len veľmi problematický pozemný vojenský útok s cieľom zaistiť budúcnosť akéhosi kosovského protektorátu. Ak teda Brusel povie A, bude musieť celkom určite pokračovať ďalšími písmenami abecedy.
Aké politické následky Európe ešte len prinesie to, čo spôsobila fatálna neoblomnosť jedného balkánskeho diktátora, je už celkom iná otázka.
BAŠA JAVŮRKOVÁ
