trend diskvalifikovať odborných pracovníkov ako prívržencov bývalého vládneho hnutia, hoci neexistujú ani len elementárne dôvody oprávňujúce na takéto tvrdenia - azda okrem jediného, že všetci nedali hromadnú výpoveď, keď bol pán Muška menovaný. Práve naopak, väčšinu z nich nájdete pod petíciami, ktoré sa organizovali v rámci fóra Zachráňme kultúru i pod petíciou proti výmene gotických slovacík za bojnický oltár.
Za nanajvýš manipulatívny vzhľadom na verejnú mienku pokladáme najmä účelovo krátený a "umne" skolážovaný fragment ankety, ktorý sa pod názvom Čo urobíme so Slovenskou národnou galériou? objavil v mesačníku OS a ešte v "strategickejšie" skrátenom znení v SME. Polemiku, ktorá má zdanlivo "demokratický" charakter (veď zodpovedať na otázky boli vyzvané niektoré skutočné osobnosti našej kultúry) zorganizoval bývalý minister kultúry L. Snopko, a čo tajiť, všetci vieme, že v pozadí je aj jedna z hlavných protagonistiek ankety, jeho manželka, bývalá riaditeľka SNG Z. Bartošová. Ako nepravdivo uviedla v OS, najvýznamnejší projekt 60. roky v slovenskom výtvarnom umení Z. Rusinová s kolektívom autorov "len dokončila". Takisto treba podotknúť, že renomovaný kunsthistorik by si nemal pliesť výstavu čiastkového problému stredoeurópskeho baroka (Svätci v strednej Európe) s komplexnou výstavou Barok na Slovensku. Z. Bartošová sa ďalej vyjadrila, že vyhrala konkurz na riaditeľku vďaka svojej koncepcii. Zabúda dodať, že to zrejme nebolo ťažké, lebo v tom čase bola jediná, kto sa na konkurz prihlásil. V skutočnosti jej "divergentná štruktúra" galérie mala len formálny charakter, neprišlo k žiadnemu ozajstnému deleniu, ktoré by presahovalo dovtedajšie členenie na oddelenia a už vonkoncom nijako sa nestala "čitateľnou v medzinárodnom kontexte". Naopak, vnútri SNG sa prejavil chaos v rozdelení zbierok, pretože neboli jasné kritériá, ktoré diela by mali byť súčasťou zbierky moderného a ktoré zbierky súčasného umenia. Navyše za riaditeľovania Z. Bartošovej bolo zo SNG v priebehu pol roka odcudzených 9 veľmi cenných diel (napr. F. A. Maulbertsch, Fr. Kupka, E. Filla, L. Medňanský, K. Marko). Preto nie je pravda, že odvolanie p. Bartošovej bolo bezdôvodné. Všade vo svete je bežné, že ak sa niečo také riaditeľovi inštitúcie stane, sám zo svojho postu odíde.
SNG je napádaná pre nedostatok kvalitných, najmä zahraničných výstav a nevýraznú akvizičnú činnosť. Pravda je, že pri príležitosti výstavy 60. rokov sa dokúpili niektoré zásadné diela z tohto obdobia a neskôr sa realizovali nákupy významných artefaktov do zbierky starého umenia, ako i príležitostné akvizície do zbierky moderného umenia. Systematický nákup si, prirodzene, vyžaduje istú finančnú sumu, ktorá sa v posledných rokoch znížila priamo úmerne celkovému rozpočtu. Zatiaľ čo ešte napríklad v roku 1991 (za Z. Bartošovej a ministra L. Snopka) bol ročný rozpočet SNG 75 miliónov, postupne klesal a dnes je pôvodný rozpočet len 42 miliónov. Suma, do ktorej je zarátaná celá činnosť, prevádzka, mzdy a údržba budov. Peniaze, ktoré kedysi prúdili do galérie akoby širokým potrubím, sú dnes základným problémom jej fungovania a príčinou absencie kvalitných zahraničných projektov. Kurátori SNG sa museli zriecť zahraničných študijných ciest, čo je základný predpoklad na nadväzovanie kontaktov (a čo bolo predtým bežné), ba i peniaze na katalógy a výstavy si musia zväčša hľadať sami. Napriek tomu SNG v uplynulých rokoch pripravila niekoľko závažných výstavných projektov, sprevádzaných obsažnými katalógmi. Práve z dôvodov existujúcich finančných problémov nemá v súčasnosti význam členiť SNG na tri inštitúcie bez právnej subjektivity. SNG nemá dosť peňazí ani na údržbu a opravu existujúcich priestorov a stav niektorých budov je havarijný.
SNG supluje nielen činnosť múzea úžitkového umenia a dizajnu a múzea architektúry, ale i činnosť kunsthalle či nedostatočnej siete súkromných galérií, ktoré by bezprostredne reflektovali súčasné umelecké diania (často uvádzané porovnávanie s výstavnou činnosťou Ludwigovho múzea vo Viedni či Rudolfina v Prahe neobstojí. Nemajú štatút vrcholných národných inštitúcií a ich zameranie je iné. Rudolfinum navyše nemá ani zbierky.) Domnievame sa, že najlepším riešením by bolo založiť novú inštitúciu typu galérie súčasného umenia, ktorá by bola samostatnou jednotkou a ktorá by svojím flexibilným programom túto potrebu aspoň sčasti pokryla, a časom odčleniť zbierky úžitkového umenia a vytvoriť samostatné múzeum tohto typu.
Všetci sme si vedomí problémov, ktoré SNG má a domnievame sa, že je nevyhnutné riešiť post riaditeľa prostredníctvom čo najrýchlejšie a demokraticky pripraveného konkurzu. Ani činnosti pracovníkov SNG neprospieva situácia "čakania na Godota", psychologické provizórium, ktoré spolu s absolútnym nedostatkom financií na výstavy a akvizície pôsobí priam paralyzujúco. Dúfame, že budúci riaditeľ bude teoretikom umenia alebo dobrým manažérom, že okrem jazykovej aprobácie, zahraničného renomé, odborných a organizačných schopností to bude človek rozvážny, ktorý nebude vnímať svoju funkciu ako rolu spasiteľa a napĺňať ju len z pozícii osobných ašpirácií a túžby po moci. Nemal by predovšetkým zabúdať, že ako vyplýva už zo zriaďovacej listiny SNG, jej poslaním sú predovšetkým akvizície diel starého, moderného a súčasného umenia, ktoré patrí ku kultúrnemu dedičstvu Slovenska a s nimi spojená ochrana a reštaurovanie, ako i vedeckovýskumná, výstavná a publikačná činnosť.
Pracovníci SNG - Zora Rusinová, Ágnes Schrammová, Beáta Jablonská, Ivan Rusina, Katarína Bajcurová, Katarína Čierna, Eva Trojanová, Klára Kubíková, Mária Genzorová, Aurel Hrabušický, Dagmar Poláčková, Magda Keletiová, Danica Zmetáková, Jana Bahurinská, Alena Piatrová
