Prišiel čas útoku pozemšťanov na Mars. Zatiaľ je to iba čas invázie nepilotovanej kozmonautiky, veď pri Marse sa pohybuje Global Surveyor, letia k nemu tri sondy a ďalšie štyri sú v rukách konštruktérov. Nahlas sa však už v odborných kruhoch hovorí aj o pilotovaných letoch k Marsu, nepríde k nim však skôr ako o desať rokov.

Na prelome sedemdesiatych a osemdesiatych rokov Karel Pacner napísal sci-fi príbeh o ceste na Mars. Poviedku s názvom Prvý let na Mars 1998–1999 zostavil podľa vtedajších vedomostí o Marse a vychádzal z dovtedy dosiahnuteľnej raketovej techniky. Už sedemdesiate roky poskytovali ľudstvu dostatočné technické možnosti. Po nádejách z polovice sedemdesiatych rokov, ktoré rátali s takýmto štartom dakedy na prelome tisícročia, prišlo dlhé obdobie sklamania a čakania. Nepilotované ruské a americké expedície sa skončili fiaskom, výskum Rusov sa sústredil na dlhodobý pobyt kozmonautov vo vesmíre a americký na krátkodobé pobyty kozmonautov v raketoplánoch. Ticho odborných kruhov utlmilo aj záujem verejnosti o Mars.

Kedy upútal Mars verejnosť? Bolo to už v staroveku, keď poznali červenú planétu z mytológie – ako "hviezdu" a boha vojny – či až vtedy, keď v papučiach sedeli pri televízii a pozerali reklamu za reklamou, aby v jednej, mimochodom, vydarenej, sledovali, ako samohybný vozík Sojouner (zo sondy Pathfinder) vyhrabal spod kameňa čokoládovú tyčinku Mars? Sojouner, na spôsob samohybnej detskej hračky, ako dokonalý robot zaručene fascinoval ľudí natoľko, aby vedci z ich záujmu dokázali od svojich vlád vytĺcť peniaze na ďalšie veľkolepé projekty, azda ešte obdivuhodnejšie ako misia Pathfinder. Lebo poznanie je viac ako všeobecný záujem, ale všeobecný záujem značne ovplyvňuje stupeň poznania. "Červený svet a svet modrý sú bratia, zrodili sa spoločne." Takto začína svoju famóznu knihu Mars americký spisovateľ Ben Bova. I keď súčasné poznanie planétotvorby je nezhodné s Bovom, nič to na pútavosti jeho románu neuberá. Bova tento vedecko-fantastický príbeh končí vetou: "Podivná skala, ktorá v sebe nesie podobu s ľudskou tvárou, tam trpezlivo zotrváva tak, ako tomu bolo pred nevysloviteľnými miléniami. Oceán vody, zamrznutý pod povrchom, ďalej očakáva teplejšie obdobia, aby mohol uvoľniť svoju životodarnú vlhkosť a ešte raz prispeť k obnove červeného sveta." Hoci je kniha strhujúcou rekonštrukciou vedomostí o Marse, za sedem rokov od svojho zrodu zostarla. Tvár, slávna Cydónia, sú nerovnosti terénu, o atmosfére na Marse sa už prestalo hovoriť, lebo už dávno jej podstatná časť zmizla a proces úniku aj toho zvyšku je nezvratný. Rozplynuli sa nádeje na nájdenie nejakého marťanského života.

Antarktída, rok 1984. Snehová pláň, sane, skupina ľudí hľadajúca meteority. Medzi nimi Roberta Scoreová. Sane zastavujú a Roberta dvíha zo snehu kameň zelenkastej farby. Neskôr dostal meno ALH84001 a stal sa slávnym marťanským kameňom, v ktorom vedecký tím McKaya objavil fosílie. Ohromujúca správa obletela svet. Americký prezident Bill Clinton osobne blahoželal McKayovi. Reakcie odborníkov však boli rozpačité, až sa vo vedeckom svete zliali do jednotnosti – neprijatia vedeckého vyhlásenia McKaya. Vo fosílie z Marsu v kameni ALH84001 dnes neveria ani samotní členovia McKayovho tímu. Ale Piers Bizony v udivujúcej knihe Rieky na Marse píše: "I keď bolo nakoniec rozhodnuté, že v tomto kameni (hovorí sa o meteorite ALH84001) život neexistuje, údaje ukazujú, že Mars základné podmienky na vznik života mal. To je veľký dôvod na to, aby sme sa znova na Mars vybrali a poobzerali sa po ďalších dôkazoch."

Pripustime však, že všetci vedci sa mýlia, a pravdivou sa ukáže oná hračka prírody, ktorá sa volá náhoda. Milióntina promile, či ešte nižšie číslo? Sú ľudia pripravení objaviť na Marse organický život, či už zaniknutý, alebo existujúci?

Dvanásty marec tohto roka: Francúzsky prezident Jacques Chirac slávnostne otvára v Lyone prvé európske vysokoautomatizované stredisko na výskum smrtiacich vírusov ebola a lasská horúčka. Nesie názov Centrum P4 Jeana Merieuxa. "P" znamená protection (ochrana) a "4" predstavuje najvyššiu úroveň spoľahlivosti. Centrum je postavené na 12-metrových pilieroch a vyznačuje sa odolnosťou voči zemetraseniu a terorizmu. Doňho dovezie marťanské vzorky návratná sonda Sample Return Lander v roku 2008.