Nádej sa po japonsky povie nozomi. A keďže Japonci majú sklon aj k sentimentalite a poézii, svoju sondu k Marsu nazvali Nozomi, pravda, až po jej štarte. Dovtedy sa volala celkom obyčajne: Planet B SS-18. Sonda Nozomi je osemboký hranol, dlhý dva metre a vysoký 0,58 metra. Pri Marse sa zameria na výskum vysokej atmosféry a ionosféry. Mars nemá magnetické pole, preto slnečný vietor preniká do marťanskej atmosféry a rozkladá jej molekuly na jednotlivé zložky, ktoré odvieva do okolitého priestoru. Za milióny rokov takto Mars prišiel už o podstatnú časť svojej atmosféry. Nozomi okrem iných úloh bude merať aj tok unikajúceho atomárneho kyslíka, vodíka a deutéria. Najväčšiu pozornosť však bude Nozomi pútať vtedy, keď bude fotografovať marťanské prachové búrky a vysokofrekvenčnými prístrojmi hľadať vodu. Nozomi štartovala z kozmodrómu Kagoshima už 3. júla 1998. Jej štart bol, ako inak, typicky japonsky sentimentálny. Pripadol na deň výročia pristátia legendárnej sondy Pathfinder na Marse. Nozomi/Nádej mala doletieť k Marsu 11. 10. 1999, ale to boli len plané nádeje. Predvianočná letová korekcia (21. 12. 1998) sa nevydarila, sonda nedostala od Zeme dostatočne silné gravitačné zrýchlenie a musela spotrebovať veľkú časť pohonných látok na dokorigovanie, aby prešla z obežnej dráhy Zeme na medziplanetárnu dráhu. To predĺži jej púť k Marsu o štyri roky, a Japoncov môže držať v napätí už iba nádej, že Nozomi/Nádeji zostalo ešte toľko paliva, aby aspoň čiastočne splnila plánované úlohy.