Niekde uctievaný ako modla, inde zatracovaný a znechucovaný, považovaný za jedného z najvýraznejších básnikov Ameriky konca tisícročia. Charles Bukowski (1920 - 1994) patril ku skupine spisovateľov, ktorí sa na začiatku šesťdesiatych rokov takmer "cez noc" vynorili z hlbín neoficiálnej kultúry a vstúpili do povedomia širšej verejnosti (podobne ako Brautigan, Kesey, McClure, Farina, Southern) bez toho, aby sa stotožnili s oficiálnou kultúrou a podľahli komerčným úspechom.
Vo vlastnej krajine si ho však viac začali všímať až po vlne nevídaného záujmu, ktorý vzbudil v Európe. Možno ako prvý tu na neho upozornil Jean Genet. Ešte pred tým, ako začal písať dlhšie útvary, okrem básní tvorili ťažisko jeho tvorby poviedky. Vytvoril ich neuveriteľné množstvo, zväčša výraznej kvality, pre najrozličnejšie časopisy. Výber z prác pre časopis undergroundu Open City z rokov 1968 - 1969 Notes of a dirty old man (Paměti starého chlapáka) je výnimočný najmä tým, že obsahuje poviedky-fejtóny, ktoré boli písané bez akéhokoľvek limitu nielen tematického, ale aj čo sa týka úpravy (napr. vety sa nezačínajú veľkými písmenami), ktorá pripomína "orálne" práce beatnických autorov. Bukowskému nie je nič sväté, nepozná tabu. Vo svojej prirodzenej schopnosti písať o čomkoľvek rovnako dobre s niekedy až "klincujúcou" pointou a slovníkom, ktorý "ušľachtilo používa vulgarizmy", prináša veselo kruté zápisky o ľuďoch Ameriky najrozličnejších vrstiev a povolaní. V podstate ide však o úprimnú, hoci niekedy surovú výpoveď o vlastnej osobe. Veľké city zostávajú skryté, každé slovo je písané skúsenosťou frajera života, osobným prežitím a zažitím. Tragické sa mieša s komickým, veľkosť myšlienky s triviálnosťou podľa poriadku, ktorý žiaden z týchto prvkov nevyvyšuje. Občas je trochu "ukecaný" nezmar a bitkár, šašo, ale aj chirurg spoločnosti a sem-tam nenapraviteľný idealista s pieskom medzi zubami. Obraz, ktorý vytvára, sa dá čítať a prezerať z mnohých uhlov, rýchlo i pomaly, opakovane. Vždy je iný a ten istý. Bukowski - akého jeho čitateľskí kamaráti poznajú.
PAVEL MALOVIČ
(Autor je spolupracovníkom SME)
