ov bol však počet mŕtvych značný.
1974 - Nová juhoslovanská ústava zaručuje Kosovu autonómiu v Srbsku, ktoré je jednou z republík juhoslovanskej federácie.
1981 - Nepokoje, kosovskí Albánci žiadajú samostatnú republiku v rámci Juhoslávie. Zahynulo najmenej 9 ľudí.
1988 - Srbskí obyvatelia Kosova protestujú proti údajným útokom zo strany etnických Albáncov.
1989 - S koncom studenej vojny etnické antagonizmy v Juhoslávii prerastajú do rozpadu štátu. Srbský prezident Slobodan Miloševič ruší kosovskú autonómiu. Pouličné násilie eskaluje, vznikajú prestrelky. Juhoslávia poslala do provincie armádu a tanky. Zahynulo viac ako 40 ľudí.
1990 - Legislatívci etnických Albáncov vyhlásili nezávislosť Kosova. Belehrad rozpustil kosovský parlament a vládu.
1992 - Spisovateľ Ibrahim Rugova je zvolený za prezidenta v hlasovaní, ktoré sa uskutočnilo napriek odporu srbských úradov.
1995 - Srbský súd odsúdil 68 etnických Albáncov do väzenia za vytvorenie paralelných policajných jednotiek. Srbsko presúva do Kosova srbských utečencov z Chorvátska.
1997 - Separatistické gerily sú obviňované z rastúceho počtu útokov, vrátane simultánneho nájazdu na 10 policajných staníc v septembri. 17 Albáncov bolo uznaných za vinných za teroristické akty.
1998 - Po bojoch v dedine Prekaz v marci kosovský konflikt postupne eskaloval do dnešnej podoby. V septembri vydalo NATO ultimátum Belehradu, aby zastavil násilie, inak bude čeliť leteckým útokom aliancie. Nastal masívny odchod srbských jednotiek.
1999 - Mierové rokovania vo Francúzsku sa skončili podpisom návrhov Západu albánskou stranou. Juhoslávia súhlasí s miestnou autonómiou, ale odmieta prítomnosť cudzích mierových jednotiek na svojom území. 23. marca prerušil Richard Holbrooke posledné rokovanie s Miloševičom. Generálny tajomník NATO Javier Solana dal vojenskému veliteľovi NATO Wesleymu Clarkovi príkaz nariadiť letecké údery.
(REUTERS)
