Rozptýlené texty rusistu, vysokoškolského pedagóga a prekladateľa I. Slimáka (1930 - 1996) "con amore" zhromaždili jeho bývalí spolupracovníci. Je to pocta učiteľovi, kolegovi, priateľovi. Slimákovou pracovnou doménou bola ruská literatúra 20. storočia. Prešiel tu cestu od masívneho oficiálneho obrazu sovietskej literatúry cez poznávanie a približovanie živých hodnôt modernej, ako aj súdobej ruskej literatúry až po dejinný zvrat, ktorý znamenal pád vonkajších ideologických obmedzení a možno aj vnútorné zadosťučinenie. Sústavnejšie I. Slimák písaval o historickej próze, o kolízii človeka a dejín, ďalej ho zaujímali ustavične sa aktualizujúce paradoxy umeleckej avantgardy a spoločenskej revolúcie v 20. storočí, napokon priebežne komentoval súčasnú prózu, pretože v nej celkom elementárne videl dôležité zrkadlo človeka a doby. Možno tu pripomenúť niekdajšie šťastné siahnutie za poviedkami V. Šukšina alebo V. Belova. Ako autor bol skôr človekom konkrétnej situácie a príležitosti než veľkých projektov. Viac než literárna veda ho neraz neskrývane zaujímala samotná literatúra ako "vedenie" o človeku a nenásilné "vedenie" človeka. Vlastné texty I. Slimák situoval do trojuholníka literárnej vedy, pedagogicko-popularizačného približovania literatúry a literárnej publicistiky, v ktorej pod sugesciou odlišnej ruskej tradície sa nevyhýbal ani pátosu. Poslucháčov však cieľavedome upozorňoval aj na autorov, ktorých cestami sám priamo nešiel, na takých podnes dôležitých mysliteľov a literárnych teoretikov, ako boli M. Bachtin alebo J. Lotman. Blízke mu bolo zdržanlivo účastné gesto A. Čechova a z porevolučnej jurodivej apokalypsy A. Platonova mal rád prekvapivé, nesamozrejmé miesta prostého ľudského šťastia a pochopenia. Z básnikov to bol veľký oblúk od A. Bloka cez B. Pasternaka, M. Cvetajevovú po J. Brodského. Výber z textov I. Slimáka pripomína živý hlas a gesto výraznej učiteľskej postavy bratislavskej FF UK nedávnych desaťročí. Jeho prednášky a semináre absolvovali stovky poslucháčov. Mnohí z nich si dnes pred žiakmi alebo v samote pracovní nad textami kladú otázky - čo s literatúrou, jej čítaním, poznávaním a výučbou? Zároveň publikácia predstavuje ďalší podnet na úvahy, akými peripetiami prechádzalo prekladanie a interpretovanie jednej z dôležitých a veľkých literatúr tohto storočia v slovenskej kultúre posledných desaťročí. FEDOR MATEJOV

(Autor je pracovníkom Ústavu slovenskej literatúry SAV)