V živote každého človeka zaujíma sloboda dôstojné miesto v hodnotovom rebríčku. Sloboda je však veľmi zvláštna hodnota, ktorú si paradoxne uvedomujeme až vtedy, keď ju strácame, a to už býva spravidla príliš neskoro. Dá sa vôbec valorizovať tak, aby jej hodnota neklesala? A keď áno, tak potom ako? Na tieto otázky sa pokúsil reagovať Karol Pichler v kurátorskej spolupráci Márie Hlavajovej vo svojej ostatnej inštalácii Jedna možnosť v Galérii Václava Špálu v Prahe, ktorej vernisáž je zajtra o 18.00 h. Princíp tejto inštalácie spočíva v zaangažovanosti diváka, ktorý si priamo v galerijnom priestore môže otestovať, aký zmysel má pocit slobody v jeho živote. Inštalácia Jedna možnosť je totiž testom, ktorého sa divák môže alebo nemôže zúčastniť. Ale pozor! Od okamihu vstupu do tohto priestoru sa stáva súčasťou inštalácie, a to aj v tom prípade, keď sa testu rozhodne nezúčastniť, pretože aj táto možnosť je ohodnotená. Uvažujme teraz o prípade, keď sa divák rozhodne pre aktívnu spoluprácu. Divák postupuje v smere, ktorý je, samozrejme, vyznačený autorom a odpovedá na otázky, ktoré sú umiestnené na stene. Každá otázka má svoje bodové ohodnotenie, ktoré je zakódované do jednoduchých geometrických obrazcov. Na konci tejto línie si môže prečítať, aký zmysel zohráva sloboda v jeho živote. Na prvý pohľad veľmi jednoduchý projekt, ktorý sa dá dekódovať bez väčšej námahy. Lenže tento pokoj je iba presvedčivou simuláciou, ktorá zakrýva manipulátorské intencie autora. Karol Pichler totiž nielenže počíta so všetkými možnými diváckymi reakciami, ale rafinovane vyznačuje líniu úniku, ako aj líniu postupu. A navyše, keďže ide o umelecký text, ktorému dominuje estetická funkcia, tak všetko, čo sme sa o slobode v súvislosti s vlastným Ja dozvedeli, môže byť relativizované tým, že je to len nezáväzná hra. Ale skutočne je to nezáväzná hra? Na to si v tejto chvíli nedokážem odpovedať a radšej dávam prednosť logike aj pred logikou buď - alebo. Jedine tá mi totiž umožňuje mať ilúziu, že som prehliadol autorov zámer, že som nepodľahol jeho rafinovanej manipulácii, ktorá mi síce hovorí, že som slobodný, ale zároveň so skrývaným cynizmom chce ovládať a kontrolovať každý môj krok. A možno je aj táto ambivalencia redundantná, možnože autor úprimne chce, aby sme si vždy a všade uvedomovali hodnotu slobody. Príliš veľa možností, avšak kde sú možnosti, tam je rozhodovanie, ktoré je najspoľahlivejším symptómom nakazenia vírom zvaným sloboda.

PETER MICHALOVIČ

(Autor je vysokoškolský pedagóg)