BRATISLAVA (SME - am) - Francúzska nezamestnanosť vzrástla vo februári dosť nečakane na 11,5 %, keď sa celkový počet ľudí bez práce zvýšil o takmer 8000 na 2,9 milióna. Ekonomickí pozorovatelia pritom predpokladali, že počet nezamestnaných v mesiaci február dokonca poklesne o 3300, čo by mieru nezamestnanosti v druhej najväčšej európskej ekonomike udržalo na triapolročnom minime, ktoré je 11,4 %. Miera nezamestnanosti pritom stúpla po prvýkrát od augusta minulého roku, čím sa zastavil trend pomalého znižovania francúzskej nezamestnanosti v predchádzajúcich mesiacoch. Doterajšie maximum z júna 1997 má hodnotu 12,6 %. Vzniknutú situáciu má na svedomí klesajúci export francúzskych podnikov, ktorý bol podobne ako v iných európskych ekonomikách spôsobený krízami v krajinách Ázie a Latinskej Ameriky. Francúzske podniky tak v uplynulom mesiaci museli zastaviť prijímanie nových pracovných síl, pričom mnohé z nich na tento rok ohlásili až 10-percentné zníženie počtu svojich zamestnancov. Podľa vyhlásení niektorých podnikov je znižovanie počtu zamestnancov v období súčasného ekonomického útlmu jediným spôsobom, ako udržať zisky podnikov na želateľnej úrovni. Druhý najväčší európsky výrobca telekomunikačných zariadení Alcatel SA plánuje znížiť stav svojich zamestnacov o 12 000. Firma by tak v nasledujúcich dvoch rokoch mala ušetriť 300 miliónov eúr. Miera francúzskej nezamestnanosti tak zostáva na jednej z najvyšších úrovní v Európe aj napriek tomu, že socialistami vedená vládna koalícia má ako prioritu vládneho programu znižovanie nezamestnanosti. Francúzska vláda po prevzatí moci v júni 1997 znížila týždenný pracovný čas na 35 hodín, čím sa jej podarilo vytvoriť 20 000 nových pracovných miest. Podľa nezávislých analytikov je to však nesystémové riešenie, ktoré bude neúčinné, pokiaľ sa budú zhoršovať celkové ekonomické podmienky. Francúzska vláda pritom v pondelok priznala, že ekonomický rast krajiny nedosiahne pôvodne plánovaných 2,7 %. Podľa ministra financií Dominiqua Strauss-Kahna je veľmi pravdepodobné, že rast francúzskeho hospodárstva sa bude pohybovať v pásme 2,2 a 2,5 percenta. V minulom roku pritom tempo rastu dosiahlo až 3,2 %. Zverejnenie aktuálnych ekonomických ukazovateľov pravdepodobne povedie k nárastu politických tlakov na zníženie európskych úrokových sadzieb. Prezident Európskej centrálnej banky (ECB) Wim Duisenberg však minulý týždeň povedal, že vedúci predstavitelia krajín eurozóny nepodnikli doteraz žiadne kroky na zlepšenie štruktúry svojich pracovných trhov. Podľa prezidenta ECB sa zabezpečenie trvalého ekonomického rastu bez štrukturálnych reforiem stáva veľmi nepravdepodobným.