V rokoch 1993 až 1998 sa slovenskej ekonomickej reforme nehovorilo šoková. Škoda, lebo výsledok taký bol, koniec minulého roka otriasol nielen sebavedomím stredoeurópskeho "tigra", ale spochybnil aj jeho pôvod. Koža pruhovaného dravca sa ukázala iba ako nešikovne manipulovaná predstava, ktorú si obliekal slabý, chorý kocúr. A bezcitný šarha sa prechádzal v bielom plášti.
Reforma na Slovensku prežila už dva šoky. Prvým sa opisuje situácia v roku 1991, keď sa liberalizovali ceny, devalvovala koruna… Úder nebol silný, pravda - hneď sa vyrojili záchranári, v ktorých len málokto videl funebrákov. Začali hovoriť o originálnej slovenskej ceste, a čo horšie - začali ju aj stavať. Výsledkom je sociálny mier v rozvrátenej ekonomike, ktorá vykazuje skoro všetky znaky krízy. To je druhý šok. Zatiaľ ho cudne nepriznáva ani vláda, s malými výnimkami, ktoré preto vyzerajú ako osamelá jednotka Dona Quijota. Veterné mlyny nestability sú však až príliš skutočné.
Vláda sa dostala do úlohy nástupcu nahého kráľa. Nevinne detsky dokázala vladára odhaliť, nemá však odvahu povedať, že v šatníku, ktorý zdedila, nanašla ani jeden kabát. Vlastne je to trocha inak: neexistenciu odevu priznala, nemá len dosť guráže ušiť si šaty nové. Príčinou môže byť strach z ihly, lebo kto ňou pracuje, môže sa pichnúť. Rovnako zničujúca je predstava, že šaty nikomu nechýbajú.
Štátny rozpočet, ktorý nedávno parlament schválil, je plný rizík. Pokračuje v snahe reformovať ekonomiku bez reformy len preto, že politické ambície ani v koalícii nedovoľujú prekročiť rubikon sociálnej demagógie. Z ráznych krokov sa stali iba gestá, len málo zaznelo, že "zdieranie" je nevyhnutné na vytvorenie rovnováhy. Výsledkom sa môže stať tretí šok. Na vytvorenie makroekonomickej rovnováhy potrebuje slovenská ekonomika predovšetkým znížiť deficit verejných financií zo 6 na 2 percentá hrubého domáceho produktu. Občanovi sa môže zdať, že fiskálny schodok je len pojem zo slovníka cudzích slov. Zdanie sa premení na ľahko pochopiteľnú skutočnosť, keď si predstaví, koľko budú za túto ľahostajnosť platiť jeho deti. Existujú politické sily, ktoré ako návod na použitie ponúkajú iný postup: Oživme ekonomiku, potom budeme platiť. Rada sa nápadne podobá na odporúčanie zájsť si do posilňovne po výprask od boxera. Na niektoré systémové kroky treba čas, čo nie je to isté ako nečinné čakanie.
Neistota je občas príjemná. Nečakaný šok môže spôsobiť radosť. Istota nemusí vždy znamenať pokoj, najmä ak sa k brehom blíži hurikán.
EDUARD ŽITŇANSKÝ
(Autor je reportérom týždenníka Trend a biznismagazínu Duel)
